Speváčka Zuzana Smatanová pred pár týždňami vydala dvojalbum Echo. Je absolútne iný, ako čokoľvek pred ním a je doslova svetový. V jednej z piesní Zuzana opisuje svoj vzťah k nórskemu mestu Bergen, ktoré jej prirástlo k srdcu. O jej láske k severským krajinám, o cestovaní, ale v prvom rade o novom albume a nadchádzajúcom turné sme od speváčky vyzvedali viac…
Sedím na terase domu v nórskom Oslo, ktoré sa nateraz stalo mojim domovom, pozerám na more, vychutnávam si zubaté jesenné slnko a do slúchadiel mi tečie vaše Echo. Pristihujem sa pritom, že sa neviem vynadívať. Mali ste v Nórsku podobné pocity?
Keď som vyšla z letiskovej haly v Bergene, v prvom okamihu sadla na mňa depresia. Vonku sychravé počasie a prudký dážď. V tom momente si v duchu hovorím: jéjda, toto bude dovolenka…, ale cestou v autobuse na hotel tento stav zázračne odišiel, keď som si začala všímať okolie, krajinu, architektúru, prístavy, vtedy prestalo pršať a zrazu som pochopila, že veď predsa toto je to Nórsko, ktoré som chcela zažiť. Depka bola preč a ja som sa začala naň veľmi tešiť.
Keď som si prezeral tracklist vášho nového albumu, už pred vydaním ma najviac zaujala pieseň Bergen. Je to pieseň o láske s nádhernými básnickými ingredienciami tohto nórskeho mesta. Zamilovali ste sa tam?
Nie, kdeže! 😊
Myslel som to tak, či ste sa zamilovali do tamojšej atmosféry, ktorá je v Bergene nielen podľa mňa jedinečná?
Áno, v tomto význame som sa zamilovala do Bergenu až po uši. Tá jeho atmosféra sa dá do detailov opísať len ťažko, ale mala som silný pocit, že musím napísať o ňom pesničku. Nikdy som o meste nepísala, ale inšpiroval ma tam ten severský chlad, dážď, prístavy, rybí trh, tá zvláštne temná nálada, ktorú vedia najlepšie opísať asi len autori severských krimi kníh. Neverila by som, že naozaj je to tak a chvíľami som mala pocit, že som súčasťou ich deja.
V ktorom ročnom období ste boli v Nórsku a aký dlhý čas ste tu strávili?
Bola som tam koncom septembra 2016 a strávila som tam na cestách jeden týždeň.
Ktoré miesta ste stihli vidieť?
Moja cesta sa začala v Bergene, prešla som cez Førde do Geirangeru až do Ålesundu. Samozrejme som si prešla všetky tie úžasné a lákavé turistické atrakcie ako napríklad vodopády Seven sisters.
Niekde som čítal, že vás Nórsko uchvátilo natoľko, že sa vyberáte i na Island, takže na severe Európy sa vám rozbúchalo cestovateľské srdce?
Áno, Island som nedávno absolvovala celý a bol to po Nórsku ešte oveľa väčší cestovateľský zážitok. Som asi dušou severan, neviem si pomôcť! 😊 No je to zrejme najmä v tom, že práve tieto miesta mi neuveriteľne nakopnú tvorivú múzu. Vedela by som tam žiť, písať pesničky a vydávať jeden album za druhým 😊 . Naopak južné, teplé krajiny ma neinšpirujú vôbec, z takých dovoleniek odchádzam domov viac unavená, ako oddýchnutá.
Čo vás najviac očarilo v Nórsku?
Samozrejme krajina a príroda. Je tak úžasne čistá, cesty bez billboardov, bez vizuálneho smogu. Nádherné fjordy, vodopády, vzduch, farby a minimalistická architektúra domov, nostalgická atmosféra, napriek ktorej sú ľudia veselí a v pohode. Z Nórska som si domov odniesla krásny pokoj na duši.
Vrátite sa sem ešte a ak áno, čo z toho, čo ste nestihli vidieť, by ste radi objavili?
Do Nórska by som išla kedykoľvek. Chcela som vidieť Tromsø, bol to môj sen vidieť práve tam polárnu žiaru, no dvakrát som ju stihla na Islande, tak možno sa tam predsa len ešte niekedy vyberiem. Na zozname mám ešte Fínsko a Laponsko.
Aj o tých najznámejších slovenských umelcoch sa hovorí, že za hranicou v Bergu ich už nikto nepozná. V Nórsku je veľmi veľa Slovákov. Spoznal vás niekto na potulkách krajinou, alebo ste si mohli naplno vychutnať anonymitu?
Áno, v nórskom Ålesunde som stretla v obchode Slovenku, ktorá tam pracuje a žije. Prvá ma oslovila, či som to naozaj ja, bolo to veľmi milé stretnutie 😊 . Na Islande som stretla asi piatich Slovákov a pár Čechov, ktorí tam pracujú. Svet je malý, vždy sa poteším, keď vo svete stretnem krajana.
Keby vás Slováci žijúci v Nórsku pozvali, aby ste im prišli zaspievať, zobrali by ste gitaru a prišli by ste?
Znie to veľmi jednoducho, ale samozrejme by som prišla veľmi rada 😊 .
Pred pár týždňami ste vydali nový album Echo, vyšiel po niekoľkoročnej prestávke a nazbierali ste na neho toľko materiálu, že je to rovno dvojalbum. Zachytil som, že vznikal vo veľkom utajení, dokonca až takom, že ani vaši hudobní kolegovia nemali tušenie, že aktívne tvoríte. Je to pravda?
Áno, je to pravda. Predsavzala som si, že kým nebudem mať všetko hotové, nepoviem o tom nikomu. Pracovala som na ňom štyri roky a z toho dva roky som bola stále v štúdiu. Chcela som mať čas iba pre seba, chcela som pracovať bez stresu a tlaku, nechcela som byť pod paľbou otázok kedy to už bude?, prečo to stále nie je? atď. Vedela som, že to bude trvať dlho, lebo som sa pustila do produkcie vo svojej réžii, ale bolo mi jedno koľko času mi to zaberie, pretože ma to neskutočne bavilo.
Musím sa priznať, že vaša novinka je pre mňa ohromným prekvapením. Osobne jej hovorím svetová nahrávka so slovenským srdcom. Považujete Echo za svoj najlepší album?
Ďakujem, to ma veľmi teší. Dnes ho považujem za najlepší, ale takýto pocit mám vždy s novým albumom, preto to nechcem takto hodnotiť. Rozhodne sa od predošlého albumu Dvere výrazne posunul vo zvuku a v pesničkách, ale je to najmä tým, že som si ho produkovala sama a že som pracovala so štúdiovým zvukárom Ivanom Jombíkom.
Nepochybne najsilnejším songom na albume je pieseň Otcovi, ktorej ohromujúcu silu a výpoveď ste umocnili jeho hlasom v piesni. Jeho zavolanie Zuzka v závere piesne vyvoláva zimomriavky i cudziemu človeku, čo to musí robiť s vami si ani neviem predstaviť. Také emócie som v slovenskej muzike už dávno nezažil. Je táto pieseň akousi bodkou za touto tragédiou, dá sa s odchodom blízkeho človek vôbec vyrovnať? Viem, že je to ťažké aj pre bežného človeka, nieto človeka s umeleckou dušou…
Je to už druhá pieseň pre otca, prvá bola poznačená čerstvou udalosťou, no táto nesie v sebe najmä nostalgiu. Aj po deviatich rokoch, čo zomrel, mi samozrejme stále chýba a práve v tejto piesni to opisujem. So smrťou v rodine sa človek postupne vyrovná, ale nikdy z duše nezmizne smútok za milovanou osobou.
Textovo na novinke vzdávate jasný hold kráse Slovenska a myslím, že čiastočne i jeho histórii. Či už priamo, alebo v umeleckých inotajoch. Priznám sa, že som sa obával, či neskĺznete do gýču, ale dokázali ste nádherne odhadnúť hranicu toho, čo až dojme a nespadnúť čo i len malý krok k tomu, čo by mnohí mohli označovať gýčom, alebo ešte horšími prirovnaniami. Bol to prirodzený proces? Strážili ste si to, alebo ste jednoducho mali pocit, že takto a toľkoto je správna miera?
Mám v sebe asi nejaký malý limiter, ktorý mi dokáže naznačiť, že toto je gýč a toto nie. Ale je to vždy o tom, sto ľudí, sto chutí. U mňa sa to deje prirodzene, keď sa spýtam samej seba, či je to to, čo naozaj cítim, alebo nie. Byť k sebe pravdivý v pocitoch je dôležité.
Echo má svetový sound, svetovú produkciu. Vaša hudba znie na platni inak, než na ktorejkoľvek vašej platni predtým, objavujú sa zbory, ktoré pridávajú na výpovednej hodnote. Echo znie ako dospelá Zuzana Smatanová. Dospeli ste, myslím umelecky?
Určite. Od albumu Dvere som potrebovala svoj čas na dozretie a na to, aby som si uvedomila, kam chcem svoju hudbu posunúť. Fanúšikovia čakali na tento album sedem rokov, hoci som postupne dávkovala nové single, no kompletný album som skladala potajme, chcela som sa pohrabať vo svojej duši ešte hlbšie a zistiť, kto naozaj som a ako dokážem veľmi citlivo a emotívne vnímať veci okolo mňa. Preto tvrdím, že práve dvojalbum Echo je môj najemotívnejší album. Chcela som si zobrať na vlastné plecia zodpovednosť za finálnu produkciu a nakoniec som si ten album aj sama vydala. Dnes som skromne na seba hrdá, že som pri ňom strávila toľko času.
Album ste nahrávali s hudobníkmi, s ktorými ste dovtedy nehrali. Aká to bola skúsenosť?
Osviežujúca. Pred nahrávaním som oznámila kapele, že ich na tento album vystriedajú v štúdiu iní muzikanti, pretože som potrebovala zmenu zvuku a prejavu. Bol to pre mňa prirodzený krok, preto som oslovila ľudí ako Martin Valihora, Martin Gašpar, Juraj Griglák, na orchester Milana Adamca a na programing Tomáša Löbba.
Tí pôvodní sa neurazili?
Nebol dôvod, moja kapela mi rozumie a vedia, že keď si niečo zaumienim a veľmi to chcem, tak idem za tým.
Echo čoskoro odprezentujete aj na slovenskom turné. Na čo sa môžu fanúšikovia tešiť?
Môžu sa tešiť na program zostavený najmä z pesničiek dvojalbumu Echo a samozrejme aj na staré hity. Verím, že to nebude pre divákov iba hudobný, ale aj vizuálny zážitok, pretože berieme so sebou veľkú techniku so svetlami a LED obrazovkou.
Ešte stále pred nimi v mestách, v ktorých budú koncerty ukrývate lístky a cez sociálne siete im poskytujete indície, kde ich nájsť a ako ich vyhrať?
Áno, ešte zostáva aktuálne šesť neukrytých červených túb, chystám sa do Martina, Popradu, Košíc, Humenného, Bardejova a do Lučenca. Keď dajú ľudia pozor na indície, môžu nájsť vo svojom meste dva lístky na koncert.
Zvuk Echa je pre mňa jedným z najväčších prekvapení posledných rokov na slovenskej hudobnej scéne, ktoré vo mne vyvoláva otázku, či aspoň jeho slovenskú časť neplánujete vydať na vynilovej platni? Myslím si totiž, že tak skvelý zvuk si tento formát zaslúži. Navyše, vy ako jedna z mála tlačíte na to, aby si vaši fanúšikovia kúpili fyzický nosič a vyhýbate sa digitálnym platformám a platňa by tak bola ďalšou formou, pre ktorú by sa mohli rozhodnúť.
Zatiaľ na tým neuvažujem, ale ak by som to urobila, bol by to naozaj len malý limitovaný počet kusov. Vinyl je dnes už len zberateľský kúsok, tak uvidím, ako sa rozhodnem 😊 .
Tlačiť na predaj fyzických nosičov vám už prinieslo platinové ocenenie za predaj, no mnohých to možno odradilo a prišli ste o poslucháča. Máte to zmapované? Neľutujete to rozhodnutie?
Neľutujem vôbec nič, dnes je album na všetkých streamovacích službách a teda je dostupný vlastne každému. Chcela som, aby mali moji fanúšikovia fyzicky v rukách niečo, na čom som pracovala štyri roky, aby si mohli prečítať booklet, kredity, privoňať k novinke a mať z nej skrátka obyčajnú radosť, akú zažívam aj ja, keď si kúpim klasický CD nosič.
Pavol Božík
V čase prípravy rozhovoru Zuzana Smatanová dokončila a zverejnila nový videoklip k piesni Môžeme si už odpustiť? Ide o pieseň, ktorú speváčka skladala na album najdlhšie. Dej klipu zachytáva plynutie dní, bludný kruh, neschopnosť odpustiť a neustále sa vracanie do minulosti. Pieseň zaznie na nadchádzajúcom turné, ktoré Zuzana Smatanová štartuje už o pár dní…
Zuzana Smatanová: Echo Tour
13.11.2018 Martin
14.11.2018 Žilina
15.11.2018 Liptovský Mikuláš
16.11.2018 Banská Bystrica
20.11.2018 Poprad
21.11.2018 Prešov
22.11.2018 Bardejov
25.11.2018 Humenné
26.11.2018 Košice
27.11.2018 Lučenec
28.11.2018 Nitra
02.12.2018 Bratislava
