Soňa Bulbeck, spisovateľka obľúbených a žiadaných titulov, odprezentovala pred pár dňami v jednej z košických kaviarní svoju dychberúcu novinku Cesta na Donbas. Šokujúci román vychádza zo skutočných udalostí, ktoré by ťažko vymyslel i ten najlepší autor. Obrovský záujem o autorkinu novinku bol preto 
v Košiciach, kde má mimochodom mimoriadne silné čitateľské zázemie, samozrejmosťou.
Vo svojej knižnej novinke Soňa Bulbeck nepozýva ani na exotickú cestu Saudskou Arábiou, kde niekoľko rokov žila, ani na evanjelické fary, kde vyrastala, a napriek tomu je Cesta na Donbas jej najsilnejší osobný príbeh.
V knihe sa vyberieme na Ukrajinu, kde našťastie nepôjdeme bojovať, aj keď zmienke o vojne sa v texte nevyhneme, ale pôjdeme tam odkrývať tajomstvo z dôb dávno minulých. V tomto prípade, naozaj chvalabohu, že dávno minulých, lebo navštívime jeden zo sovietskych gulagov, uviedla svoju knižnú novinku spisovateľka v rozhovore pre náš portál.
Ďalej bolo jej rozprávanie až neuveriteľné. Starú mamu spisovateľky odvliekli v roku 1945 nevedno kam a jednoducho sa po nej zľahla zem. Po desiatich rokoch ju úrady podľa zákonov uznali za mŕtvu, ale ona sa odrazu objavila živá vo dverách.
Československé úrady následne jednoducho odmietli akceptovať fakt, že je živá. Nakoniec musela podpísať reverz, že nikdy nikomu neprezradí, kde vlastne bola a čo tam robila a na základe toho jej bola naspäť priznaná jej identita, spomína spisovateľka na neuveriteľnú minulosť.
Babkin osudový príbeh je kostrou autorkinho najnovšieho románu Cesta na Donbas, ktorý vyšiel pred pár dňami a okamžite si získal pozornosť čitateľov. Dozviete sa v ňom, ako je možné, že sa človek oficiálne stratí, a po rokoch mlčania sa spisovateľka rozhodla prezradiť i to, kam sa babka dostala, čo tam robila a akým zázrakom tak dlhý čas v sovietskom gulagu vôbec prežila.
Novinka Cesta na Donbas je kniha, ktorá sa číta jedným dychom, román postavený na skutočnej udalosti z čias, ktoré si pamätníci nechcú radšej pamätať a súčasníkom sa zdajú byť neskutočné. Ale o to je dôležitejšie, aby sa o nich hovorilo, a aby sa už nikdy, nikdy, nemohli zopakovať…
Text: Pavol Božík
Foto: Eugen Bernáth
