Bola taká doba. Keď sa vyslovili slová islam, Islamský štát, Sýria, vojna, hneď k nim akosi zákonite pribúdali slová ako terorizmus, radikalizácia a podobne. Bola taká doba. A nemyslím si, že by skončila. Nielen preto, že naši politici tým všetkým veľmi radi strašia ľudí, aj keď si myslím, že relatívne bezdôvodne. Však bubák menom Islamský štát je vraj porazený a neexistuje. A predsa sa mnohí boja, že iba spí a raz sa znova prebudí. Že možno ešte nepovedal posledné slovo. Kto vie? Čas ukáže, aká to bude doba…
Počiatok organizácie sa datuje do roku 2002, história je rovnako roztrieštená, ako je desivá a zanechala nespočet škrabancov v osudoch mnohých ľudí. A nielen tých, ktorí priamo žili na daných územiach a ak nestihli utiecť, museli sa podvoliť diktatúre, hoci to je slabé slovo, pretože tam už doslova išlo o zverstvá. Zasiahla totiž aj rodiny tých, ktorým sa z vojnovej oblasti podarilo utiecť. Najskôr mužom, ktorí následne svoje manželky a deti priviezli do slobodných krajín, aby mohli žiť v mieri. Ibaže generácie detí rodičov utečencov sa zrazu začali obracať smerom späť a odchádzať do Sýrie, či už bojovať, alebo pomáhať.
Kto chce, poľahky si nájde štatistiky, ktoré hovoria, koľko rodín takto ostalo nemilo prekvapených, keď ich deti ráno odišli do školy, či do práce a ozvali sa večer z Turecka, že sa chystajú prekročiť hranicu do Sýrie. Stovky prípadov. O jednom takom píše fenomenálna nórska novinárka Åsne Seierstad v knihe Dve sestry, desivom, no reálnom príbehu somálskej rodiny žijúcej v Nórsku, ktorej dve najstaršie dcéry sa jedného dňa nevrátili zo školy a rodičom sa ozvali až, keď už bolo neskoro. Popri tejto knihe je predchádzajúca kniha nórskej novinárky, Kníhkupec z Kábulu, síce dokonalá, ale v podstate iba trochu viac dramatickejšia rozprávka tisíc a jednej noci.
Uverili. A rozhodli sa. Opustili rodinu i domov a odišli do Sýrie, aby bojovali na strane ISIS za svojho boha a za svoju vieru. Dve sestry. Ešte takmer deti. Dve sestry, Nórky somálskeho pôvodu, devätnásťročná Ayan a šestnásťročná Leila, žijú so svojou rodinou v nórskom Osle. Až kým jedného dňa nezmiznú v sieti teroristickej organizácie ISIS. Prečo sa dievčatá zradikalizovali? A aký to má vplyv na ich rodinu i najbližšie okolie? Čo bude s otcom, ktorý sa rozhodol priviesť dcéry späť a jeho život sa prevrátil úplne naruby?
Kniha Åsne Seierstad, Dve sestry, z vydavateľstva Absynt, je hĺbkovou sondou pod povrch života dvoch dievčat, ktoré vo svojich životoch vykonali zásadné rozhodnutie a rozhodli sa bojovať. Kto sú? A prečo sa rozhodli práve takto? Åsne Seierstad sa pýta ich rodičov i priateľov, pretože im chce porozumieť. A veľmi dobre vie, že odpoveď vôbec nemusí byť príjemná.
Rodičia utekajú z vojnových oblastí, aby ich deti žili lepší život a hlavne život v mieri. Prečo sa napokon generácia detí utečeneckých rodičov, ktorí sa zo všetkých síl snažia zabezpečiť sebe, ale hlavne im nový a lepší život, rozhodne zaradiť spiatočku? Práve na to sa snaží Åsne Seierstad hľadať odpovede vo svojej skvelej knihe Dve sestry. Nikdy sa s nimi osobne nestretla, ale dokázala o nich napísať príbeh, z ktorého mrazí. Pretože ich odchod sa netýkal iba dvoch sestier, ale tiež ich rodičov, súrodencov, kamarátov, spolužiakov a v neposlednom rade i samotného Nórska.
Ako sama autorka povedala v rozhovore pre Denník N, snažila sa, aby si pri čítaní knihy ľudia nepovedali hneď na začiatku: aha, sú hlúpe, extrémistky, nemajú pravdu. Chcela, aby bol čitateľ s nimi na tej ceste a chápal logickosť ich krokov, aj keď im bude našepkávať – nie, nechoď! Ony tam predsa nešli bojovať, stínať ľudí, ony veria tomu, že ISIS prevezme nadvládu nad svetom, takže je pre ne logické pridať sa radšej skôr ako neskôr.
Avšak odkiaľ to presvedčenie pramení? Niekoľkokrát v knihe zaznie veta, že Nórsko nenávidí moslimov. Obrovský omyl! Táto krajina im poskytuje obrovské výhody, je hádam bezhranične otvorená ich kultúre a ponúka im neuveriteľné možnosti, ako začať nový život. Môžeme to nazývať akokoľvek, ale určite nie nenávisť! Isteže, niekto tie výhody zneužíva a keď sa na to príde a dôjde na postihy, mení sa rétorika na nenávisť. Ono je to však hlavne obranná forma, pretože keby sa nedodržiavali nejaké pravidlá, tak by to Nórsko mohlo položiť na kolená a našťastie si to uvedomujú i samotní prisťahovalci a snažia sa v prevažnej miere sekať dobrotu.
Isteže, čitateľ sa i v samotnej knihe dočíta o gangoch, ktoré operujú na svojich územiach, vo svojich štvrtiach. A napriek tomu sa netreba báť ísť o polnoci po ulici. Nenávisť? Nie! Tak otvorená náruč, až sa v celosvetovom meradle polemizuje nad tým, či Nórsko nesedí (alebo nesedelo) na časovanej bombe. V krajine v danej dobe fungovalo niekoľko islamistických organizácií, ktoré verbovali mladých, ibaže ono to nie je iba o jednom či dvoch vzhliadnutých videách. Všetko má svoj proces, všetko sa vyvíja. Kde napríklad bola matka dvoch sestier, keď jej najstarší syn oznámil, že nebude chodiť na nedeľné vyučovanie koránu, pretože učiteľ je príliš radikálny? Prečo iba mávla rukou?
Åsne Seierstad otvára v obsiahlej žurnalistickej reportáži Dve sestry oči. Oči čitateľom z celého sveta, ktorí sa vďaka jej knihe majú príležitosť dozvedieť o danej téme naozaj neskutočné veci, a pomyslene pritom vztyčuje varovný prst. Oči generácii prisťahovalcov, ktorí to myslia s lepším životom naozaj seriózne a ani mnohokrát, žiaľ, netušia, čo sa deje za dverami detských izieb ich bytov. A v neposlednom rade otvára oči i samotným Nórom a snaží sa im vysvetliť, že nie je všetko iba čierne, alebo biele, a že v podstate každá minca má dve strany. Nepolemizuje, nemoralizuje, iba skladá čriepky príbehu, ktorý je sám o sebe šokujúci, miestami desivý a nenormálne nadčasový.
Práve o jeho nadčasovosti svedčia i aktuálne udalosti. Stačí sa trochu prehrabať na internete a dozviete sa, že nielen príbeh dvoch sestier, ale i ďalších postáv z rovnomennej knihy je stále živý (Åsne Seierstad v knihe súbežne opisuje i príbehy iných rodín a osôb, ktorých osudy sa nejakým spôsobom pretli so životom dvoch sestier). Hrozba možno trochu ustala, možno celkom pominula, možno naozaj iba spí, no v každom prípade za sebou zanechala spúšť s následkami, ktoré budú mnohých, tých, ktorých sa to týka bezprostredne, i tých ostatných, mátať ešte veľmi dlho, pretože, priznajme si, že toto sa nejakým spôsobom týka všetkých nás.
I preto doporučujem Dve sestry. Je to napísané neuveriteľne reálne, perom jedinečnej žurnalistky, ktorej knihy sa prekladajú do desiatok jazykov. Miroslav Zumrík sa s tým slovenským pohral naozaj vynikajúco. Åsne Seierstad napísala knihu, ktorú čitateľ nechce odložiť z rúk a v podstate si stále želá, nech nekončí, pretože ten príbeh sa nejako musí zvrtnúť, musí sa skončiť dobre. Ale, čo je vlastne v tomto prípade dobre?
Pavol Božík
100%
