Novinár a spisovateľ Michael Wolff vďaka dobrým vzťahom s Trumpovým kabinetom prináša kuloárne informácie z pracovne najkontroverznejšieho prezidenta všetkých čias. Hit Oheň a síra vychádza v slovenčine a odporúča ho aj Knižný kompas – vaša cesta ku knihám.
Prvých deväť mesiacov volebného obdobia Donalda Trumpa sa nieslo v znamení búrlivých, šokujúcich a mimoriadne kontroverzných udalostí. Známy autor a novinár Michael Wolff, ktorý mal neobmedzený prístup do Západného krídla, v knihe opisuje dramatické a živelné úradovanie, odrážajúce prezidentovu osobnosť, čím odkrýva pravdu o chaose v Oválnej pracovni.
Keď Donald Trump 20. januára 2017 zložil prezidentskú prísahu, začala v Spojených štátoch amerických zúriť najsilnejšia politická búrka minimálne od čias aféry Watergate, píše autor Michael Wolff. Ako sa blížil deň Trumpovej inaugurácie, rozhodol som sa zachytiť príbeh o našom novom prezidentovi tak, ako sa postupne odvíjal. Chcel som priamo na mieste, v Bielom dome, očami zúčastnených sledovať, čo sa práve deje.
V knihe Oheň a síra sa dozviete:
- čo si o prezidentovi Trumpovi myslí jeho štáb
- čo priviedlo Trumpa k tvrdeniu, že ho bývalý prezident Obama odpočúva
- prečo vyhodili šéfa FBI Jamesa Comeyho
- prečo sa hlavný stratég Steve Bannon a Trumpov zať Jared Kushner nemohli ani cítiť
- kto v skutočnosti riadi Trumpov úrad po tom, čo Bannona vyhodili
- ako úspešne komunikovať s Trumpom
- čo má Trumpov úrad spoločné s filmom
Vypočujte si AUDIO úryvok
Z knihy číta Vlado Kobielsky
Moja interpretácia udalostí opísaných v tejto knihe vznikla na základe rozhovorov, ktoré som počas takmer roka a pol viedol s prezidentom samotným, ako aj s vyššie postavenými členmi jeho štábu, píše Michael Wolff v knihe Oheň a síra. S viacerými z nich som sa rozprával nespočetnekrát a referovali mi tiež, o čom sa rozprávali s inými ľuďmi. Prvý rozhovor, z ktorého som použil informácie, vznikol ešte v čase, keď som si nedokázal predstaviť Trumpov Biely dom, a už vôbec nie knihu o ňom. V druhej polovici mája 2016 som s kandidátom na prezidenta Spojených štátov Donaldom Trumpom sedel uňho doma v Beverly Hills. Napratal do seba vyše pol litra vanilkovej zmrzliny, vyzeral spokojne a táral o čomkoľvek, čo mu prišlo na rozum.
Vaša cesta ku knihám
Michael Wolff je americký spisovateľ, esejista a novinár. Pravidelne prispieva do novín USA Today, časopisu Hollywood Reporter a britskej verzie časopisu GQ. Je držiteľom dvoch ocenení National Magazine Awards a ocenenia Mirror Award. Napísal sedem kníh, napríklad životopis Ruperta Murdocha The Man Who Owns the Money a publikáciu Burn Rate, v ktorej opisuje založenie vlastnej internetovej spoločnosti.
Začítajte sa do novinky Oheň a síra:
Príbeh Trumpovej kampane bez zjavného zámeru jej tvorcov skopíroval príbeh filmu Producenti z dielne Mela Brooksa. Vo filme sa nasprostastí podvodníci Max Bialystock a Leo Broom rozhodnú odpredať stopercentný podiel 
na vlastníckych právach broadwayského predstavenia. Keďže sa na ich čachre môže prísť jedine za predpokladu, ak predstavenie zožne obrovský úspech, veľmi dôsledne sa snažia dostať na scénu prepadák. Vytvoria však predstavenie také bizarné, že zožne obrovský úspech – a producenti majú po chlebe.
Vyhrať súboj o Biely dom je pre politika vrcholom, na ktorý sa pripravoval väčšinu kariéry, a možno o ňom sníval už od detských čias – a je jedno, či ho poháňa pýcha, egoizmus, alebo presvedčenie, že získať ten úrad je jeho osud. Bežný politik stúpa po politickom rebríčku a starostlivo si pred verejnosťou buduje imidž. Bežní politici celý čas zbierajú nové kontakty, pretože ich úspech závisí od toho, kto za vami stojí. Bežní politici sa usilujú všade natlačiť. (Aj apatický George Bush mladší sa musel aspoň spoľahnúť, že ho oteckovi kamoši pretlačia, kam bude treba.) Bežní politici zametajú svoje prešľapy pod koberec – alebo sa o to aspoň všemožne pokúšajú. Bežní politici sa pripravujú na víťazstvo a vládu.
Lenže Trump sa celkom vedome pripravoval na čosi iné. Kandidát a jeho hlavní spolupracovníci verili, že najviac získajú, ak sa Trump takmer stane americkým prezidentom. Verili tiež, že na dosiahnutie tohto cieľa nemusia meniť svoje správanie a ani pohľad na svet. Budeme takými, akí sme, pretože iní byť nemusíme, lebo je jasné, že nevyhráme.
Mnohí kandidáti na prezidenta postavili svoj úspech na tom, že nepôsobili vo Washingtone. Pohľad do histórie však ukazuje, že guvernéri majú v boji o Biely dom len o trochu navrch oproti senátorom. Pravda je totiž taká, že každý vážny uchádzač o post prezidenta – nech už na Washington nadáva, ako chce – sa spolieha na rady a podporu politických harcovníkov z D. C. Takmer nikto z Trumpových najbližších spolupracovníkov v kampani predtým nepôsobil vo vysokej politike – a jeho najvyšší poradcovia s politikou dokonca nemali nijaké skúsenosti. Donald Trump mal iba málo blízkych priateľov v niektorej zo svojich profesijných sfér. Keď sa pustil do predvolebnej kampane, v politike nemal priateľov takmer žiadnych. Jediní politici, ku ktorým mal blízko, boli Rudy Giuliani a Chris Christie – a tí boli tiež poriadne zvláštni a v podstate stáli mimo mocenských kruhov. Okrem toho Trump o základnej náplni práce prezidenta Spojených štátov amerických vedel asi toľko, čo nábytok v Oválnej pracovni. Pamätná scéna, priam ako vystrihnutá z Producentov, sa jeho ľuďom naskytla na začiatku kampane. Sam Nunberg sa kandidátovi pokúšal vysvetliť základy Ústavy Spojených štátov. „Dostal som sa len po štvrtý dodatok, a on už na mňa znudene otrčil peru a gúľal očami.“
Takmer každý z Trumpovho tímu mal vo svojej minulosti špinu, ktorá mohla v nevhodnej chvíli vyplávať na povrch. Napríklad Mike Flynn. Trumpov budúci poradca pre národnú bezpečnosť, ktorý otváral jeho volebné mítingy a ktorého lamentovanie nad CIA a bezmocnou americkou rozviedkou kandidát s obľubou počúval, mal na rováši problém s Rusmi. Priatelia Flynna márne upozorňovali, že nechať si od Rusov zaplatiť štyridsaťpäťtisíc za prejav nebol dobrý nápad. „Je to jedno,“ odpovedal im Flynn, „problém by to bol, ak by sme vyhrali.“ Inými slovami, problém sa podľa neho nemohol vyskytnúť.
Paul Manafort, medzinárodný lobista a politický konzultant, dostal od Trumpa na starosť kampaň, keď vyhodil Lewandowského. Manafort súhlasil, že kampaň povedie bez nároku na honorár, čím ešte viac prehĺbil podozrenie z machinácií. Tento pán tridsať rokov pracoval pre kadejakých diktátorov a skorumpovaných autokratov a o kľukaté cestičky jeho financií sa už dlhší čas zaujímali americké úrady. Aby toho nebolo málo, keď nastúpil na vedúci post v Trumpovej kampani, mal na krku ruského oligarchu Olega Deripasku, ktorý ho dal prenasledovať a monitoroval každú jeho finančnú transakciu. Miliardár tvrdil, že ho Manafort pri podvode s realitami obral o sedemnásť miliónov dolárov, a sľuboval Američanovi krvnú pomstu.
Žiaden z predchádzajúcich prezidentov a pramálo politikov pred Trumpom podnikali s nehnuteľnosťami. Dôvody boli zrejmé. Trh s realitami je regulovaný pomerne laxne a celý biznis spočíva na úveroch citlivých na fluktuácie trhu. To znamená, že ide o trh závislý od blahosklonnosti mocných a nehnuteľnosti sú vyhľadávaným úložiskom problémových peňazí. Inak povedané, na realitnom trhu sa často perú peniaze. Trumpov zať Jared Kushner, Jaredov otec Charlie, Trumpovi synovia Don mladší a Eric a jeho dcéra Ivanka, ako aj sám Donald Trump – všetci podnikali viac či menej za pomoci medzier v zákonoch a prichádzali do styku s pochybnými medzinárodnými finančnými tokmi. Charlie Kushner, ku ktorého finančným záujmom bol pripútaný Trumpov zať a najdôležitejší poradca, už strávil nejaký čas vo federálnom väzení. Odpykával si trest za krátenie dane, ovplyvňovanie svedkov a nezákonné príspevky na politické kampane.
Moderní politici najdôslednejšie hľadajú špinu nie na svojich protivníkov, ale preventívne na sebe. Ak by sa Trumpov tím vôbec obťažoval preskúmať finančné a iné pozadie svojho kandidáta, určite by usúdili, že množstvo konfliktov záujmov a etických problémov s ním spojených ohrozuje celú kampaň. Ale Trump akékoľvek prieskumy vehementne odmietal. Roger Stone, Trumpov dlhoročný politický poradca, vysvetlil Stevovi Bannonovi, že Trump je psychicky indisponovaný, aby príliš rozmýšľal o problémoch z vlastnej minulosti. Nepripustil by tiež, aby ktokoľvek iný o ňom veľa vedel, a teda niečo naňho mal. A okrem toho, načo sa hrabať v nebezpečnej minulosti, aký to má význam, keď nemajú šancu voľby vyhrať?
Trump teda odmietal pripustiť, že by jeho obchody a nehnuteľnosti, ktoré vlastní, mohli predstavovať konflikt záujmov. Bol však aj taký trúfalý, že ostentatívne odmietol zverejniť svoje daňové priznanie. Prečo by to robil, keď sa nechystal vyhrať?
Okrem toho všetkého odmietal pred voľbami čo i len uvažovať nad tým, ako by zorganizovali prípadné prenesenie kompetencií na jeho vládu. Tvrdil, že by to „prinieslo smolu“, ale v skutočnosti si myslel, že by to bola strata času. Bolo to podobné ako s nehnuteľnosťami, biznisom a konfliktom záujmov.
Nevyhrá! Prehra bude najväčšie víťazstvo.
Trump sa stane najznámejším mužom sveta, keď sa stane obeťou podvodov zradnej Hillary Clintonovej.
Vďaka celej tej kampaňovej šou sa z jeho dcéry Ivanky a zaťa Jareda stanú medzinárodné celebrity. Už nebudú takmer neznámymi deťmi bohatých rodičov, ale stanú sa ambasádormi jeho silnej značky.
Steve Bannon bude hybnou silou hnutia Tea Party.
Kellyanne Conwayová bude hviezdou správ v káblovej televízii.
Reince Priebus a Katie Walshová dostanú späť svoju milovanú republikánsku partaj.
Melania Trumpová bude opäť pokojne chodiť na drahé obedy.
Dňa 8. novembra 2016 príde bezproblémový výsledok, ktorý každému z nich vlastne pomôže.
Ôsmeho krátko po dvadsiatej, keď sa v začalo potvrdzovať nemožné – že Trump vlastne môže zvíťaziť – Don mladší povedal kamarátovi, že jeho otec, preňho DJT, vyzeral, akoby videl smrť. Melania, ktorá verila jeho sľubom, celý čas plakala – a vôbec nie od šťastia.
Neskôr to Steve Bannon lakonicky pomenoval asi takto: z hodiny na hodinu sa zmätený Trump zmenil na neveriaceho Trumpa a vzápätí na vydeseného Trumpa. Ale najväčšia premena večera mala ešte len prísť: Donald Trump napokon uveril, že si zaslúži byť prezidentom Spojených štátov amerických a že má na výkon tejto funkcie najlepšie predpoklady.
Milan Buno, literárny publicista
