Vychádza jej ďalší román Zlodejky manželov, už 47-me dielo v poradí, ale nepospáva na vavrínoch. Mám hotové knihy už aj na budúci rok, takže na svojich čitateľov intenzívne myslím, prezradila Jana Benková.
Tak čím nás prekvapí tvoja novinka?
Volá sa Zlodejky manželov. Román vyjde 25. októbra v nakladateľstve Naše vojsko, edícia Naše rodina, a ja sa už veľmi teším ohlasy, ako sa bude pozdávať čitateľom. Verím však, že ich pobaví. Zápletka je jasná a aj moja inšpirácia súčasnou realitou: ide o bizarnú stávku dvoch mladých žien o tom, ako sa zahrať na zlatokopky a ktorej z nich sa podarí zbaliť bohatšieho muža – a najlepšie aj ženatého, aby im nehrozili záväzky – a zabezpečiť si tak pohodlný život. Stretnú mužov podľa svojich požiadaviek a spriadajú ďalšie diabolské plány. No v živote nič nie je čierno-biele a aj Veronika s Bibou to čoskoro zistia. Budú ochotné pre dosiahnutie svojich cieľov urobiť naozaj čokoľvek? Chladnokrvne žiť prázdny život, hoci v luxuse a bezstarostnosti? Čo myslíte, prinesú im peniaze aj šťastie?
Znie to zaujímavo. Komu by si príbeh odporúčala?
Snažím sa to striedať, táto kniha je smerovaná pre mladších čitateľov, tú ďalšiu, ktorá vyjde na jar, by som odporúčala aj kategórii 40+. Ale podľa ohlasov, ktoré dostávam, moje romány čítajú ľudia v celom vekovom spektre.
Je iný pocit očakávať vydanie prvej knihy, tretej či štyridsiatej?
V mojom prípade ani nie. Teším sa rovnako z každého posunu pri príprave každej novinky, z uzavretia rukopisu, z tvorby obálky. Tancujem od radosti, keď sa niečo podarí, nehovoriac o dni, keď už hotovú knižku prvý raz chytím do ruky. Stále je to adrenalín, pozitívny, radostný, číre šťastie!
Ale ty si tak celoživotne nastavená, charakterizuje ťa vždy dobrá nálada, iskra a úsmev…
Jasné, je to o mentálnom nastavení. O tom, či si dokážete nájsť hoci aj drobnosti, ktoré vám urobia radosť, alebo sa tešíte na každý nový deň. A som taká možno i preto, lebo sa cítim celý život milovaná, aktuálne veľmi-preveľmi. Vďaka životným skúsenostiam som si vybudovala krásny život a mám vo svojej blízkosti iba hodnotných ľudí, ktorých môžem obdivovať a inšpirovať sa nimi. Som na to veľmi hrdá.
Všimli sme si, že stále pomáhaš mladým, začínajúcim autorom…
Začínajúci nie sú vždy úplne mladí, odhodlať sa napísať knižku je možné v každom veku. Obracajú sa na mňa mnohí s prosbou o radu či pomoc a som prekvapená, koľko z nich je vskutku veľmi talentovaných. Mám radosť, ak im môžem pomôcť, poradiť, posunúť ich rovno k vhodnému vydavateľovi. Naposledy to bola napríklad šikovná Dianka Špacírová, jej kniha Darček je veľmi úspešná. A aktuálne so záujmom i napätím sledujem proces dokončovania prvého románu nesmierne perspektívneho autora. V budúcom roku ho, dúfam, spoznáte.
Prečo to robíš?
Nie je to vec súčasného obdobia, robím to celý život a úprimne, nepovažujem to za nič výnimočné. Mnohých to prekvapuje, pretože ani literárnej oblasti sa nevyhýba, žiaľ, jav závisti, nenávisti, doslova primitivizmu v ľudských vzťahoch. Aj preto som sa stiahla úplne do ústrania a obklopujem sa iba osvedčenými, čistými ľuďmi. Cez pomoc novým spisovateľom sa snažím vrátiť to, čo som ja dostala od renomovaných novinárov ešte na začiatku, keď som začínala písať prvé články. To bolo také krásne obdobie, že novinárčinu robili skutoční novinári s pokorou k tejto náročnej práci, dokonca ovládali spisovnú slovenčinu, čo je dnes už veľká zriedkavosť. Mala som sa od koho učiť, navyše som mala šťastie na úžasných a skúsených redaktorov, ktorí sa mne, ešte ako pätnásťročnej žabe, venovali. V novinách aj v časopisoch. Poradili mi, usmernili ma, zaraďovali moje prvé články do rubrík. Najlepšia škola, najkrajšia motivácia. Knihy som si už odštartovala sama, ale na to, kto mi dal základy písania aj odvahu, na to nezabúdam a som za to veľmi vďačná.
Poznáš dobre svojich čitateľov?
Môžem byť len pyšná na to, akých ľudí stretávam na svojich knižných besedách, na autogramiádach, akých ľudí mám na sociálnej sieti. Komunikácia s nimi je nesmierne príjemná a obohacujúca. Svojich čitateľov by som nevymenila za nič.
Napriek tomu si však na sociálnych sieťach vo veľmi decentnej miere…
To áno, lebo dávam prednosť osobným stretnutiam s čitateľmi. Som iba na Facebooku, kde propagujem len knihy či niektoré mediálne výstupy – takže kto chce, nájde si informáciu o mojom novom románe tam, iní ju uvidia v časopisoch či na dobrých weboch. Nechcem sa zbytočne oberať o čas bezvýznamnosťami, nemám záujem stať sa internetovou predavačkou či reklamným predmetom. Nepotrebujem to. Som presvedčená, že mám čo ponúknuť čitateľom – píšem veľa, majú si z čoho vyberať, nemusím sa znižovať k hlúpostiam a hrať sa na to, že niekoho inšpirujem k novej sukni, veď svojprávny človek sa predsa vie rozhodnúť sám. Dlhšie uvažujem o tom, že si zruším aj profil na Facebooku. Vychádza mi 47. kniha, čitatelia ma už poznajú a na nedostatok mediálneho priestoru si nemôžem sťažovať. Takže o mojich nových projektoch sa určite dozvedia, aj keď nebudem na sociálnych sieťach.
Máš napísaných niekoľko kníh vopred, čo teda porábaš celé dni?
Nevylihujem na gauči ani pri bazéne. Mohla by som sa, ale asi na to nie som ten správny typ. (smiech) Pokračujem v komunikačných tréningoch manažérov či v školení protokolu a pripravujem rozhovory so známymi ľuďmi pre týždenník Eurotelevízia, kde som našla úplne skvelý a inšpiratívny tím kolegov. Veľmi ma to s nimi baví!
A si so spoluprácou s televíznymi tvárami spokojná?
Nuž, často žasnem, lebo som najmä v ostatných desiatich rokoch zvyknutá na extrémne profesionálne prostredie v Česku. V tomto slovenskom televíznom zákulisí je to ešte stále zriedkavý jav, ale zároveň sú to zaujímavé a vtipné skúsenosti a obrovská inšpirácia do písania. Aj preto som vyšla zo svojho komfortu a nasávam farby života, aby sa moje knihy raz nestali sterilnými, čo by sa mohlo reálne stať, keby som sedela celé ďalšie roky iba doma. Ale nie je to také zlé, občas v tomto šoubiznise stretnem aj profesionála. Už sa mi to stalo asi trikrát (smeje sa).
Čo tvoje české plány?
Určite ich mám veľa, pretože tam mám to zázemie naozaj komfortné. Teraz sa síce budem isté obdobie viac koncentrovať na Slovensko, ale čo sa týka kníh, v Česku mi ich vyšlo už osemnásť, dve ďalšie sú v štádiu prekladu, takže všetko ide nad očakávanie dobre a ja sa z toho veľmi teším!
(red)
