Zrkadlový muž je typická keplerovka – napínavý príbeh, veľmi umne vystavaná zápletka, na pozadí psychologický motív a ako sme si už zvykli u severských autorov – vždy do svojich kníh zakomponujú aj dôležité spoločenské témy. Tentoraz je to týranie žien, útlak, bezprávie, ale autori Alexandra a Alexander to urobili skvele – bez nejakého zbytočného moralizovania, ktoré by otravovalo čitateľa. Naopak, stále zostávajú pri desivých scénach, ktoré neraz vystrašia aj ich samých.
Iba 16-ročná Jenny zmizne cestou zo školy. Napriek úsiliu polície aj rodiny sa ju nepodarí vypátrať. O päť rokov neskôr sa jej telo objaví na ihrisku v centre Štokholmu. Páchateľ dievča obesil neskutočne krutým spôsobom – na oceľovom lane ju vytiahol na detskú preliezačku. Kto je schopný takéhoto barbarstva?
Komisár Joona Linna sa s vervou púšťa do vyšetrovania a čoskoro tuší, že Jenny nemusí byť jediná obeť. Vďaka bezpečnostným kamerám sa polícii podarí nájsť očitého svedka, ale ukáže sa, že je to psychicky chorý muž. Z toho, čo videl, si vôbec nič nepamätá. Joona sa preto spojí s hypnotizérom Erikom Barkom, aby spoločne odhalili pravdu.
Autorská dvojica Lars Kepler si získala na Slovensku obrovské množstvo fanúšikov, ktorí čakajú na každú ďalšiu ich knihu. Ich popularitu u slovenských čitateľov bolo vidieť aj pri návšteve dvojice na Slovensku v apríli 2019. Zrkadlový muž z vydavateľstva Ikar je už ôsma kniha v sérii Joona Linna, pričom v nej sledujeme návrat hypnotizéra. Sme svedkami brutálneho činu a je tu jediný svedok, ktorého chorá pamäť odmieta vydať pravdu.
Lars Kepler je pseudonym spisovateľskej dvojice, ktorú tvoria manželia Alexander Ahndoril a Alexandra Coelho Ahndorilová. Meno Lars si zvolili podľa autora slávnej trilógie Millennium Stiega Larssona a priezvisko podľa významného nemeckého astrológa Johannesa Keplera. Séria krimirománov s detektívom Joonom Linnom zaznamenala mimoriadny čitateľský úspech, doteraz sa predalo vo svete viac než 14 miliónov výtlačkov v 60 krajinách.
Začítajte sa do novinky Zrkadlový muž:
Eleonor cez špinavé okná triedy sleduje, ako ostrý vietor lomcuje konármi stromov a rozfúkava smeti na ceste.
Akoby sa im pred školou vyliala rieka.
Zakalená a nehlučná.
Zazvoní zvonec, žiaci si balia knihy a zošity. Aj Eleonor vstane a pridá sa k spolužiakom do šatne.
Ukradomky sleduje spolužiačku Jenny Lindovú. Práve si pred skrinkou zapína bundu.
Tvár a plavé vlasy sa jej zrkadlia v poohýbanom plechu dverí.
Jenny je pekná, a najmä je iná. Z jej intenzívneho pohľadu sa vždy cíti nesvoja.
Jenny má umelecké vlohy, fotografuje a ako jediná z gymnázia číta knihy. Minulý týždeň jej Eleonor gratulovala k šestnástym narodeninám.
Na Eleonor všetci kašlú, nie je dosť pekná, sama si to uvedomuje, hoci Jenny jej raz navrhla, či by jej nepózovala ako modelka pre sériu portrétov.
Vtedy sa sprchovali po telesnej.
Eleonor si vezme veci a kráča za Jenny k východu. Vietor víri piesok a minuloročné lístie pri smotanovej fasáde, rozfúkava ho po školskom dvore.
Zástava sa trepoce na stožiari.
Jenny príde k stojanu na bicykle, čosi zakričí, chvíľu podráždene gestikuluje a potom sa vydá ďalej bez bicykla. Eleonor jej prederavila dušu, aby ju mohla odprevadiť domov, pomôcť jej s taškou.
Opäť by sa vrátili k téme tých portrétov a rozoberali by, že čiernobiele fotografie sú ako sochy zo svetla.
Prestane snívať, skôr ako sa dostane k prvej puse.
Eleonor kráča za Jenny popri štadióne.
Terasa reštaurácie je prázdna, biele dáždniky sa kolíšu vo vetre.
Najradšej by ju dobehla, ale nenájde odvahu.
Eleonor sa drží asi dvesto metrov za ňou, na chodníku, čo prechádza paralelne s cestou Eriksbergsvägen.
Nad vrcholkami stromov sa preháňajú mračná.
Jennine plavé vlasy rozfúkal vietor, prievan od prechádzajúceho autobusu jej ich naveje do tváre.
Zem sa zachveje.
Popri posledných domoch prejdú k sídlu skautov. Jenny prebehne cez cestu a pokračuje po druhej strane.
Slnko si nájde cestu cez mračná, ich tiene sa teraz naháňajú po záhrade.
Jenny býva v peknej vile vo Forssjö hneď pri vode.
Raz prešľapovala pod jej oknom viac než hodinu. Priniesla jej stratenú knihu, čo sama ukryla, no neodvážila sa zazvoniť a radšej ju hodila do schránky.
Jenny zastane pod elektrickým vedením a zapáli si cigaretu. Vzápätí kráča ďalej. Ligotavé gombíky na rukáve sa jej zalesknú.
Eleonor počuje za chrbtom hukot veľkého auta.
Zem sa jej trasie pod nohami, keď ju veľkou rýchlosťou predbehne kamión s poľskou ešpézetkou.
Hneď nato zapískajú brzdy a príves sa zakníše. Kamión prudko odbočí na krajnicu, prebehne cez pás trávy na chodník a zastane tesne za Jenny.
„Preboha!“ zakričí Eleonor.
Zo strechy auta steká po modrej plachtovine voda a do špiny kreslí lesklú stopu.
Dvere sa otvoria, z kabíny vylezie vodič. Má čiernu koženú bundu so zvláštnym sivým fľakom na širokom chrbte.
Kučeravé vlasy mu siahajú až po plecia.
Veľkými krokmi sa vydá za Jenny.
Nevypol motor, dym z chrómovaných výfukov sa rozplýva v tenkých pásikoch.
Eleonor zastane a sleduje, ako vodič udrel Jenny do tváre. Pár popruhov plachty sa uvoľní, zatrepocú sa vo vetre a zakryjú výhľad.
„Haló!“ zakričí a rozbehne sa k nim. „Čo to robíte?“
Hrubá celtovina opäť klesne, Jenny leží na chodníku pár metrov od kamióna. Zodvihne hlavu a zmätene cerí zakrvavené zuby.
Uvoľnená časť plachty začne plieskať vo vetre.
Eleonor si nevšimla, kedy stúpila do mokrej kaluže. Chce volať políciu, vytiahne telefón, no vypadne jej z roztrasených rúk.
Buchne na zem.
Eleonor sa predkloní, nájde mobil v burine a zdvihne zrak. Popod kamión vidí Jenny zúrivo kopať nohami, keď ju šofér zdvíha zo zeme a nakladá do vozidla.
Eleonor vybehne na cestu za kamiónom, nejaké auto zatrúbi.
V slnečných okuliaroch vodiča sa odrazia lúče, utrie si zakrvavené ruky do džínsov a vylezie do kabíny. Zabuchne dvere, zaradí rýchlosť a pohne sa s jedným kolesom ešte na chodníku. Cez suchý pás trávy vyjde na cestu a zrýchli.
Eleonor lapá po dychu. Jenny Lindová je preč.
Na zemi zostali rozšliapaná cigareta a taška s učebnicami.
Zvírený prach sadá na cestu, vietor ho rozháňa nad polia a oplotené domy. Vietor bude fúkať na zemi naveky.
Milan Buno, knižný publicista
