Málokoho necháva chladným. Mnohí ho bezhranične obdivujú, iní ho bezmála zatracujú. Jediné, na čom sa takmer všetci zhodnú, je, že to je bohom nadaný pesničkár a básnik. Kto je teda Jaromír Nohavica? A aký je to v skutočnosti človek? Je to rebel, hrdina, alebo zloduch či slaboch, ktorý sa upísal diablovi?
Kniha s prostým názvom Nohavica a (jeho) naše malá válka, ktorá sa na tieto a mnoho ďalších otázok snaží odpovedať, je ojedinelá tým, že Přemysl Houda mal pri jej písaní k dispozícii Nohavicov súkromný archív pozostávajúci z denníkov, zápisníkov, osobných záznamov, korešpondencie a mnohých ďalších dokumentov osobného charakteru, ktoré Nohavica doteraz nikomu nesprístupnil.
Okrem tohto unikátneho súboru ego-dokumentov autor využil aj archívy verejné, vrátane Archívu bezpečnostných zložiek, spravujúceho písomnosti Štátnej bezpečnosti, štátnych oblastných archívov, ale tiež napríklad fondu Socialistického zväzu mládeže či fondu Pražského kultúrneho strediska a mnohých ďalších.
Cenným zdrojom informácií boli autorovi aj desiatky rozhovorov s ľuďmi, ktorí zohrali v Nohavicovej kariére a verejnom vystupovaní významnú úlohu, či už ide o organizátorov a usporiadateľov koncertov, funkcionárov, kolegov či bežných poslucháčov. K tomu treba dodať, že Přemysl Houda ku všetkým týmto prameňom, ktoré mu umožnili novo analyzovať a interpretovať niektoré kľúčové udalosti Nohavicovho života, pristupuje nepredpojato, nestranne, s pokorou a otvorenou mysľou. Povedané slovami Václava Bělohradského: Nikdy sa nestavia do úlohy sudcu, opiera sa o neredukovateľnú mnohosť zdrojov, z ktorých žiadny nie je svojím významom nadradený všetkým ostatným, všetky sú relativizujúce.
Přemysl Houda nazerá na Jaromíra Nohavicu z najrôznejších, často protikladných perspektív a obraz, ktorý čitateľovi predkladá, rozhodne nie je čiernobiely. Vykresľuje komplexnú, mnohovrstevnú osobnosť, ktorá ako harlekýn hrá všetkými farbami a vzpiera sa všetkým zjednodušujúcim súdom a vymedzením. Ukazuje nám človeka, ktorý stojí tak trochu na všetkých stranách a súčasne nestojí na strane žiadnej a ktorý predovšetkým od samého začiatku, pred novembrom 1989 aj dnes, vedie svoju malú vojnu, aby si uhájil svoj priestor, svoje moje moje. Pritom však nevstupuje do priamych stretov – o svoj kúsok štvorcového metra, ako spieva v jednej svojej piesni, totiž nevedie priamy boj, ale o ňom vždy znovu rokuje.
Kniha však zďaleka nie je len o Jaromírovi Nohavicovi, je tiež – a možno predovšetkým – knihou o celospoločenskej debate o Nohavicovi a všeobecne o našej minulosti, ale aj súčasnosti. Ukazuje, čo tento spor o Nohavicu hovorí o nás samých. Vypovedá o našej malej vojne.
Kniha je doplnená prílohami vrátane výberu ukážok rukopisov Nohavicových piesní. V Česku sa okamžite po uvedení stal z knihy bestseller, čo iba svedčí o výnimočnosti človeka, o ktorom vypovedá. Pozitívne hodnotenia získala na oboch stranách frontu, teda rovnako u čitateľov, ako i u odbornej kritiky.
Mozaika zložená z rôznych obrazov, ktoré svojím spôsobom prekresľujú sporné životné udalosti, či je to Nohavicovo rebelanstvo, vyjednávanie s mocipánmi, nádej a trauma z revolúcie, obvinenie z donášania, alebo nový vzdor voči mocným – mozaika, ktorá netvorí jeden portrét, ale predstavuje Nohavicov príbeh z rôznych stránok, často z perspektívy podivnej, upadnutej alebo obskurnej. Práve tento prístup dáva knihe nielen čitateľskú, ale aj odbornú hodnotu. (Milan Znoj, filozof a politológ)
Poslednou otázkou knihy nie je, čo sa skrýva za či pod rôznymi protikladnými obrazmi Nohavicu, ktoré spolu súťažia vo verejnom priestore, aj v Nohavicových súkromných zápiskoch, ale čo nám tieto pohľady a ich spory hovoria o nás samých – o českej spoločnosti posledných štyridsiatich rokov. Považujem túto knihu za jedno z najoriginálnejších diel súčasnej českej historiografie. (Pavel Barša, politológ)
