Jej nákazlivá energia jej pomohla nadviazať kontakt so ženami na celom svete. Má zriedkavú schopnosť rozosmiať vás a navyše vás donúti prehodnotiť celý svoj život. No jej najpodstatnejšie posolstvo pre čitateľky, ale aj čitateľov spočíva v tom, že každý z nás má svoj osud vo vlastných rukách. Nech bolo, čo bolo, neobzerajte sa a kráčajte vpred!
Ak máte niekedy dojem, že všetci majú v živote jasno, iba vy ani netušíte, čo robiť, prečítajte si novinku Vzchop sa, dievča. Jej autorka Rachel Hollisová vám chce čosi povedať: Je to lož! Neverte klamstvám o tom, kto ste, aby ste mohli byť samé sebou!
Je to šokujúco úprimná, humorná, ale aj triezva kniha. A právom sa drží na najvyšších priečkach bestsellerov. Poradkyňu ako Rachel Hollisová potrebuje každá žena, od mamičiek po skúsené podnikateľky, napísala Anna Todd, autorka série bestsellerov After.
Autorka vás v jednotlivých kapitolách nenásilne vyzýva, aby ste sa zamysleli a dôkladne prehodnotili svoj život. A najmä aby ste sa vrátili k zázračným snom mladosti, ktoré ste už zavesili na klinec. Poradkyňu ako ona potrebuje každá žena, od mamičiek až po skúsené podnikateľky.
Príťažlivosť a nesmierna obľuba Rachel Hollisovej vyplýva z jej úprimnej prostorekosti, keď bez zábran hovorí o svojom vzťahu, sexe a nezvládnutej domácnosti. Dcéra kazateľa, ktorá vyrastala len medzi svojimi, v rozvrátenej rodine kdesi na kalifornskom vidieku, sa stala zakladateľkou vlastnej mediálnej spoločnosti a jednou z najlepších podnikateliek tridsiatničiek.
Vzchop sa, dievča je podnetná a inšpiratívna kniha, kde Rachel rozoberá množstvo bolestných lží, čo ovplyvňujú náš každodenný život:
Šťastie mi prinesie niečo iné.
Od zajtra začnem.
Nie som dosť dobrá.
Stačí mi, že ho ľúbim.
Nie som dobrá mama.
Nedokážem povedať pravdu.
Sú to samé lži, ktoré rozširujú spoločnosť, médiá aj rodina, v ktorej sme sa narodili. Tieto nebezpečné lži ničia náš zmysel pre hodnoty a schopnosť fungovať. Naše nenávistné myšlienky nás bombardujú každý deň, hoci si to vôbec neuvedomujeme.
Priznať si lži o sebe, ktorým sme uverili, je kľúčom k tomu, aby z nás vyrástla lepšia verzia nás samých. Ak dokážeme odhaliť podstatu svojich problémov a zároveň pochopiť, že je v našich silách prekonať ich, vykročíme úplne iným smerom.
Prečítajte si úryvok z knihy Vzchop sa, dievča:
Táto kniha je o množstve bolestných lží a o jednej dôležitej pravde.
Akej pravde? Za to, kým sa staneš a či si šťastná, si v konečnom dôsledku zodpovedná ty a nikto iný. V tom je pointa.
Necháp ma zle. Rozpoviem ti stovku vtipných, divných, trápnych, smutných či šialených príbehov, no každý z nich smeruje k tej istej holej pravde hodnej Pinterestu: tvoj život závisí od teba.
Lenže tejto pravde nikdy neuveríš, ak najskôr nepochopíš lži, ktoré ti zakrývajú oči. Je veľmi dôležité, aby si pochopila, že ty sama si vyberáš svoje šťastie a máš kontrolu nad svojím životom. Je to jedna z tých vecí, ktoré schmatneme oboma rukami a vylepíme na nástenku, aby sme na ne nezabudli… Pochopiť túto pravdu však nestačí.
Musíš okrem toho nájsť – a systematicky likvidovať – každú lož, ktorú si si navrávala po celý život.
Prečo?
Lebo je nemožné pohnúť sa z miesta a stať sa novým človekom, ak si na úvod nepriznáš, ako na tom si. Keď sa začneš hrabať v tom, čomu si o sebe uverila, dospeješ k sebauvedomeniu, ktoré je na nezaplatenie.
Verila si niekedy, že nie si dosť dobrá? Že nie si dosť chudá? Že ťa nikto nemôže mať rád? Že si zlá mama? Verila si niekedy, že si zaslúžiš, aby sa k tebe zle správali? Že z teba nikdy nič nebude?
Samé lži.
Sú to samé lži, ktoré rozširujú spoločnosť, médiá, rodina, v ktorej sme sa narodili, alebo, úprimne – a to mám z Biblie –, samotný diabol. Tieto nebezpečné lži ničia náš zmysel pre hodnotu a schopnosť fungovať. Najzlovestnejšie sú preto, lebo ich počujeme len zriedka. Zriedka počujeme lži, ktoré sme si o sebe vymysleli, lebo nám v ušiach hučia už tak dlho, že sa zmenili na šum v pozadí. Hoci nás nenávistné myšlienky bombardujú každý deň, vôbec si ich neuvedomujeme. Priznať si lži, ktorým sme o sebe uverili, je kľúč k tomu, aby z nás vyrástla lepšia verzia nás samých. Ak dokážeme prísť na koreň problémov a zároveň pochopiť, že máme moc prekonať ich, potom dokážeme úplne zmeniť, nastavenie našej mysle.
Preto robím, čo robím. Preto prevádzkujem web a vysvetľujem, ako vyrábať dekorácie, láskavo vychovávať deti či upevniť manželstvo. Preto som preskúmala tridsať rôznych spôsobov, ako vyčistiť spredu plnenú práčku, kým som svoje čitateľky naučila, ako na to. Preto poznám dokonalý pomer balzamikového octu a citróna, vďaka ktorému bude pečené mäso chutiť vynikajúco. Na online platforme sa síce venujem množstvu tém, no v konečnom dôsledku vystihujú jedno: sú to kúsky môjho života a chcem ich robiť poriadne. Príspevky dokazujú, ako rastiem a učím sa, a chcem, aby vďaka nim rástli a osmelili sa aj ďalšie ženy.
Predpokladám, že keby som sa zaujímala o domácu výučbu, pletenie, fotografovanie alebo makramé, využila by som to, aby som sa pokúsila zlepšiť a aby som povzbudila svoje priateľky. Nič z toho ma však nezaujíma. Zaujímam sa o oblasť životného štýlu, preto sa venujem vytváraniu obsahu, ktorý patrí do tejto kategórie.
Na začiatku kariéry som si však uvedomila, že mnohé ženy vnímajú obrázky z oblasti životného štýlu ako čosi, o čo by sa mali usilovať. Mnohé z tých obrázkov sú nedosiahnuteľné – je to len ďalšia lož, ktorá sa nám podsúva –, preto je môj cieľ byť úprimná od začiatku. Sľúbila som, že budem autentická a otvorená a za všetky fotky nádherne upravených zákuskov, ktoré sme nafotili, som zdieľala fotku, na ktorej mám tvárovú paralýzu. Keď som šla na nóbl podujatie, ako je odovzdávanie Oscarov, vyvážila som to príspevkom o svojej snahe schudnúť a fotkami, na ktorých vážim o dvadsať kíl viac než teraz. Porozprávala som vám o všetkom: o svojich manželských problémoch, popôrodnej depresii, o tom, ako som žiarlila, bola vystrašená, nahnevaná, cítila sa škaredá, bezcenná, nemilovaná. Vynasnažila som sa bez príkras ukázať, kto som a ako sa to stalo. Najslávnejšie, čo som kedy urobila, predsa bolo, keď som na internet zavesila fotku strií na svojom ochabnutom brušku. A predsa…
Predsa stále dostávam správy. Stále mi píšu ženy z celého sveta a pýtajú sa ma, ako sa mi darí všetko zvládnuť, zatiaľ čo ony bojujú s ťažkosťami. Z tých správ cítim bolesť. V slovách, ktorými opisujú svoje vlastné strasti, počujem hanbu a bolí ma z toho srdce.
Odpisujem im. Každej jednej vravím, aká je krásna a silná. Oslovujem ich hrdinka, odvážna, bojovníčka. Hovorím im, aby sa nevzdávali. Hovoriť také veci úplne neznámym ľuďom sa zdá byť na mieste. Chcem im však povedať viac. Keby sa trápila moja sestra alebo najlepšia kamarátka, povedala by som jej čosi iné. Aj svojmu mladšiemu ja by som chcela povedať niečo iné. Lebo tých, ktorí sú môjmu srdcu najbližší, podporujem a povzbudzujem… Rozhodne však odmietam sledovať, ako sa utápaš v sebaľútosti. Pravdou je, že si silná a odvážna a bojovníčka… hovorím ti to však preto, aby si v sebe tieto vlastnosti objavila ty sama. Chcem ťa schmatnúť za plecia a triasť tebou, kým ti nebudú drkotať zuby. Chcem ti hľadieť do tváre, kým nenaberieš odvahu pozrieť mi do očí a sama nezbadáš odpoveď. Chcem kričať z plných pľúc, kým nepochopíš túto hlbokú pravdu: svoj život máš vo vlastných rukách. Máš len jednu šancu žiť a život ti preteká pomedzi prsty.
Milan Buno, literárny publicista
