Švédska novinárka Tina Frennstedt pracovala viac než 25 rokov ako reportérka v Svenska Dagbladet a Expressen, pričom písala najmä o zločinoch. Táto jej skúsenosť prináša do jej románu vzácnu a osviežujúcu autenticitu. Aj preto sa jej román Odložené prípady: Nezvestná rozhodne oplatí prečítať. Podľa mnohých spája to najlepšie z televíznych seriálov Most a Zločin.
Pred 16 rokmi zmizlo uprostred leta v južnom Švédsku 19-ročné dievča. Prípad nikdy nebol vyriešený a dievča sa nikdy nenašlo. Teraz vrah napádajúci a znásilňujúci ženy v ich domovoch terorizuje Malmö. Dôkazy nasmerujú vyšetrovanie k dlho hľadanému dánskemu vrahovi z Valby.
Slávny dánsky expert na profily zločincov a odborník na vraha z Valby Carsten Morris, sa stane súčasťou švédskeho tímu vyšetrovateľov. Neočakávaný zvrat udalostí nastane, keď odtlačky prstov z miesta činu v Malmö naznačujú súvislosť s prípadom nezvestnej tínedžerky z roku 2002. Môžu tie dva vzdialené prípady súvisieť?
Vyšetrovanie vedie detektívka inšpektorka Tess Hjamarssonová, vedúca oddelenia odložených prípadov. Jej odhodlanie vyriešiť prípady zločinov, ktorých oficiálne vyšetrovanie bolo zastavené bez výsledku, hraničí až s obsesiou. So svojou partnerkou Marie Erlingovou sa snažia vyriešiť oba prípady, prv než vrah znova zaútočí.
Prvý román série Odložené prípady: Nezvestná sa odohráva v južnom Švédsku a v okolí Malmö, v prostredí najslávnejších švédskych kníh a televíznych seriálov. Trio vyšetrovateľov vám rýchlo vlezie pod kožu, hoci každá z postáv je svojská. Je to klasický severský triler so silným príbehom i postavami. Najväčším bonusom je to, že autorka má skúsenosti s reálnymi zločinmi, o ktorých ako novinárka písala, čo z knihy cítiť.
Začítajte sa do knihy Odložené prípady: Nezvestná:
SKÅNSKE POBREŽIE SUŽOVALA mohutná víchrica. Burácajúci vietor sa opieral do okolitých borovíc a na mokrú zem okolo domu s pleskotom dopadali polámané konáre.
Linnea Håkanssonová zažala nočnú lampičku a podišla k oknu. Špička nosa jej v chladnom prievane okamžite skrehla a premrzla. Minulé leto, prvé, ktoré v dome strávili, blesk zasiahol jednu z borovíc a preťal ju napoly. Vysoký strom sa zrútil na susedný dom a Linnein vzťah k mohutným ihličnanom rastúcim všade navôkol vzápätí prudko ochladol. Zatiahla žalúzie, vyšla z izby, úzkym schodiskom vybehla hore do kuchyne a zapla rýchlo varnú kanvicu.
Dokázala si živo predstaviť, aká hrmavica musela zúriť dole na pobreží. Priam pred očami videla prudký príboj a obrovské vlny víriace piesok na pláži.
Keď voda v kanvici zovrela, zaliala si čaj, schúlila sa na veľkej sivej pohovke v obývačke a zabalila sa do deky. Do domu sa z celej sily oprel nový príval nárazového vetra a zdalo sa, že víchrica nezostala len za dverami, ale hvízdala a vŕzgala vo všetkých kútoch každej izby.
V správach práve vysielali zábery žeriava, ktorý sa v centre Malmö nekontrolovateľne knísal zboka nabok. Všetky susedné budovy našťastie stihli evakuovať.
Odrazu začula nepríjemný škripot. Odtrhla oči od obrazovky a vrhla zrak k oknu. Čosi dopadlo na okenicu a škriabalo na sklo. Žalúzie sa vlnili v prievane a lampy podchvíľou nepokojne blikali. Vstala, skontrolovala kuchyňu, vyšla na chodbu a zahľadela sa na vchodové dvere.
Mats určite čoskoro zavolá. Aj on dnes celý deň strávil na služobnej ceste. Linnea sa len pred chvíľou vrátila z Umeå. Bývala v hoteli Clarion, zatiaľ čo deti strávili noc u starých rodičov. Keď sa sem nasťahovali, rozhodne nebola pripravená na pocit, ktorý prinieslo bývanie na prízemí. Cez veľké okná im ktokoľvek z ulice mohol nazrieť priamo do domu, obzvlášť v zime. Akoby žili v akváriu obohnanom borovicami.
Kútikom oka letmo zaškúlila na veľké strieborné hodiny visiace nad kuchynskými dverami. Bolo takmer deväť hodín. Linnea prešla do kúpeľne, aby sa umyla a dopriala pleti pravidelnú večernú starostlivosť. Nasadila si čelenku, ktorou z tváre odhrnula hnedú ofinu, a do pokožky si vmasírovala nočný krém.
Odrazu sa ozvala ohlušujúca rana. Linnea sa prudko strhla a kŕčovito zovrela okraj umývadla.
Borovice. Tak predsa sa to stalo. Jedna z nich sa istotne zrútila a spadla priamo na dom. Zatiahla vodovodný kohútik a opatrnými krokmi stúpala po schodoch do kuchyne. Svetlo opäť zablikalo a Linnea vrhla rýchly pohľad na kuchynský strop. Čakala, že zbadá dieru a prenikajúce borovicové konáre, no v kuchyni bolo všetko v poriadku. Zamierila na chodbu a šum lesa v jej ušiach silnel. Z predsiene sa ozval tlmený treskot. Pritisla ucho na dvere, potom ich otvorila a rukou habkala po stene v snahe nájsť vypínač. Len čo prekročila prah predsiene, ovanul ju ostrý chlad. Malé okno vedľa vchodových dverí bolo roztvorené dokorán. Od úľavy si zhlboka vydýchla, zatvorila okno a zamkla ho na háčik. Svetlo z pouličnej lampy na ňu vrhalo nepokojnú mihotavú žiaru.
Linnea nechala vonkajšiu lampu zasvietenú, vyťukala bezpečnostný kód a aktivovala alarm na chodbe a v kuchyni.
Keď kráčala do spálne, opäť začula škrabanie na okenicu a pomyslela si, že na bývanie v tomto dome si hádam nikdy nezvykne. Rozhodnými krokmi podišla k oknu a vytiahla žalúzie. Pritisla tvár na studené sklo a vyzrela von. Zdalo sa jej, že pri malej hnedej kôlni na dvore zbadala pohyb. Snažila sa zaostriť, no tieň, ktorý videla, vzápätí zmizol. Zrejme to bolo len nejaké zviera, pomyslela si. Určite to bolo zviera, čo iné? V tom okamihu si zaumienila, že tejto prekliatej búrke už nevenuje ani štipku pozornosti, vrátila sa do spálne, zatvorila za sebou dvere, aby vytesnila každučký nepríjemný zvuk, a odhrnula prikrývku.
