Stále pozorujeme okolie, ale zostávame v úplnom pokoji. V okamihu, keď sa pozeráme, či nás niekto nemôže ostreľovať z vyšších poschodí domov, objavujeme skupinu Ivanov, ktorá sa rýchlo premiestňuje cez prehľadné ruiny jedného domu a ukrýva sa za múrom iného. Potom nás spoza rohu pozorujú. Stále zostávame v pokoji, takže sa asi domnievajú, že ide o opustený tank. Celých 10 minút uplynulo v úplnom pokoji. Náhle nám na zadnej pancier zabubnoval guľometné dávka a ihneď potom počujem veliteľa tanku: T-34 na šiestej, vzdialenosť 450 metrov, nabiť protipancierové!
Pretože máme zhasnutý motor, je úplne zreteľne počuť Kapitánov hlas: Heckmann, štartuj, štartuj! Spolu so Sander rýchlo otáčame veža ručne doľava, aby sme zachytili cieľ. Sovietsky tank sa objavuje za nami, vysúva sa spoza krytu domového múru a otáča vežu smerom k nám. Hneď potom, čo vodič naštartoval, šliapem na pedál ovládania servomotora a naša veža sa otáča dozadu rýchlejšie. Zlomky sekundy rozhodujú o všetkom. Cez okulár zameriavača sledujem, ako sa ruský tank postupne objavuje, stačí mi pohľad na jeho motorovú časť vzadu. Teraz! Tlačím spúšť.
V rovnakom okamihu však vidím záblesk výstrelu z kanóna T-34. Sovietsky protitankový granát nás však míňa, kdežto môj smeruje priamo doprostred motorového priestoru. Z cieľa vychádza dym, môj výstrel bol presný. Len nám v ušiach doznie hluk nášho výstrelu, keď T-34 vybuchuje. Ivan mal jednoducho slabšie nervy ako my a trochu sa ukvapil. Zničením sovietskeho tanku sme zastavili ďalší pokus o prelom do našej obrany, takže sa môžeme vrátiť. Vidíme, že sovietsky výstrel prerazil stĺp reklamy hneď vedľa nás. Zo srdca nám spadol obrovský kameň. Naše životy viseli na vlásku. Sme všetci vyľakaní, keď si uvedomujeme, ako blízko sme boli smrti.
Autor knihy Tiger z Poznane, Richard Siegert sa narodil v roku 1922 v meste Úštěk v dnešnom Ústeckom kraji. Mesto bolo v októbri 1938 na základe mníchovského diktátu okupované Nemeckom a začlenené do Nemeckej ríše ako súčasť ríšskej župy Sudety. Ako ríšsky občan bol Richard Siegert začiatkom roku 1941 povolaný do Wehrmachtu, v ktorom najprv prešiel základným výcvikom pešiaka. Vzhľadom na záujem o automobilovú techniku bol poslaný do kurzu vodičov obrnených automobilov, a potom bol zaradený do 108. oddielu tankových granátnikov v Drážďanoch. Po nemeckom útoku na Sovietsky zväz (operácia Barbarossa) sa jeho oddiel nachádzal v zostave 18. tankovej divízie. Ako vodič obrneného transportéru SdKfz 251 sa zúčastnil bojových akcií na strednom úseku východoeurópskeho bojiska a dostal sa až do oblasti ruského mesta Orel. Ako vodič obrneného transportéru pôsobil aj v ďalších mesiacoch, prekonal niekoľko reorganizácií a v zostave divízie sa zapojil do desiatok bojových akcií k udržaniu nemeckých obranných línií v priestore tzv. Vjazemské vrecká.
Na jar 1943, po predchádzajúcom špeciálnom delostreleckom výcviku, bol premiestnený k 664. oddielu ťažkých protitankových diel, nachádzajúcom sa v priestore Vitebsk. Ako mieriaci samohybného protitankového dela Hornisse sa zapojil do ťažkých stretov so sovietskymi tankovými jednotkami. Počas týchto bojov bolo jeho vozidlo poškodené sovietskym T-34 a on sám zranený. V lete 1944 sa mu podarilo uniknúť z obkľúčenia nemeckých jednotiek v priestore Vitebsk a spolu s ustupujúcimi nemeckými jednotkami sa dostal do Východného Pruska. Počas bojových akcií pri Temži bol ťažko ranený. Na palube dopravnej lode General von Steuben bol evakuovaný cez Balt do Štetína, a potom bol odoslaný do vojenskej nemocnice v Durínsku.
Po vyliečení zranenia bol v januári 1945 opäť odoslaný do poľa a mal sa hlásiť u svojej jednotky, nachádzajúce sa stále vo Východnom Prusku, avšak podarilo sa mu dostať iba do Poznane, ďalšiu cestu znemožnil rýchly postup sovietskych tankových jednotiek od Visly k Odre. Bol zaradený do improvizovaných jednotiek, ktoré mali brániť Pevnosť Poznaň a stal sa mieriacim osádky jediného v meste sa nachádzajúceho ťažkého tanku PzKpfw VI Tiger. Po kapitulácii Poznane sa dostal do sovietskeho zajatia a štyri a pol roka sa nachádzal v niekoľkých sovietskych zajateckých táboroch.
Po prepustení odišiel do Spolkovej republiky Nemecko a žil v Hindelang v nemeckých Alpách. Svoje spomienky na posledné vojnové dni a dni zajatí spísal počas týždňového pobytu v nemocnici v roku 1962, prvýkrát boli knižne vydané v roku 1986, a to veteránskym spolkom Hilfsgemeinschaft Ehemaliger Posenkämpfer. Kniha Tiger z Poznane vyšla v českom jazyku. Rozišla sa v niekoľkotisícovom náklade a na trh vyšla pod hlavičkou nakladateľstva Naše vojsko.
