Pri nedávnej, dlhej ceste z Nórska na Slovensko a späť, som sa započúval do dvoch audioknižných noviniek s detektívkami Dominika Dána. Po príchode na Slovensko ma prekvapila kauza štát verzus spisovateľ. Vďaka bulváru som sa dozvedel, že Dominik Dán dostal výpoveď od polície. Blud! Dominik Dán nikdy v polícii nepracoval! Samozrejme, ide tu o hru so slovíčkami. Dominik Dán je umelecký pseudonym, pod ktorým (dnes už teda zrejme) bývalý policajt píše a takéto meno by sme na výplatnej listine polície hľadali veľmi ťažko.
Kauza skôr spočíva v tom, že keby z rovnakého miesta a za rovnakých okolností odišiel napríklad Anton Fazuľa, bulvár si to ani nevšimne. Keďže na Slovensku sa ale úspech neodpúšťa, treba spisovateľa, ktorý predal stovky tisíc kníh chytiť za šticu a poriadne mu v tom hnoji, ktorý ho stretol, vymáchať papuľu pred celým národom. Dôsledok? Keď sa skutočnej Dánovej fanúšičky opýtam či už čítala jeho najnovšie Klbko zmijí a ona po rokoch, čo jeho knihy doslova hltala odpovie, že toho Smeráckeho sráča už čítať nebude. Smutné, ale však predsa, úspech sa na Slovensku neodpúšťa.
Mávol som nad tým rukou. V podstate mi je jedno, ako to bolo. Vždy sa nájde dobrá duša, ktorá sa rada odbaví na tom, že niekto druhý je nešťastný. Až na chabé vyjadrenia bývalého ministra vnútra, ktorý viac než ministrom bol skôr paródiou na spravodlivosť, mi je celá kauza ukradnutá. Až do momentu absolútne poslednej vety najnovšieho Dánovho príbehu Klbko zmijí. To je príbeh, do ktorého si čitateľ / poslucháč dokáže dosadiť mnohé udalosti z posledných rokov, ktoré hýbali spoločnosťou, pričom príbeh končí otázkou: Tak, ako vám môžem pomôcť, pán Marián? Na základe novinovej kauzy som sa mierne pomrvil. V kontexte celého príbehu a mnohých iných reálnych udalostí je tá veta desivá.
Klbko zmijí možno pracuje s reálnym prípadom právnika Ernesta Valka. Jediné, čo by ma z toho vyvádzalo je domnienka, že Dominik Dán by musel byť príliš unavený na to, aby dal hlavnému nebohému reálne meno. A možno to bol zámer. Mnoho indícií z toho príbehu napovedá tomu, že by mohlo ísť práve o túto vraždu. Samozrejme v prípade, že ideme uveriť tomu, že autor naozaj pracuje s reálnymi zložkami. Ku knihe samotnej sa hádam ani nejdem vyjadrovať. Pri jubilejnej tridsiatej knihe je autor už tak vypísaný, že sa to číta, či v mojom prípade skôr počúva samo. Audiokniha je famózna, Martin Mňahončák novinku Dominika Dána doslova oživuje. Priznám sa, že si už ani neviem predstaviť, že by som Dánovky reálne čítal. Toto počúvanie ma jednoducho baví a vďaka zaň!
Krátko pred novinkou Klbko zmijí, ktorá vyšla v jeden deň ako kniha i audiokniha, objavila sa tiež nahrávka románu Pochovaní zaživa. V tomto prípade sa nejedná o nejakú politickú vraždu, ktorú by sme si pamätali a v podstate ide o prípad, ktorý partia okolo Richarda Krauza vyriešila počas uhorkovej sezóny. Ťažisko sa sústreďuje skôr na poukázanie toho, akým celkom je oddelenie vrážd a ako sa chlapi, ktorých v podstate nič nerozhádže dokážu zmieriť a vysporiadať s vážnou chorobou svojho kolegu, obrovským nešťastím svojej kolegyne, pochopiť a zároveň rešpektovať konanie toho druhého, ktorým sa snaží vyrovnať sa s uvedenými tragédiami. A do toho jeden domov pre seniorov, v ktorom starčekovia zomierajú trochu skôr než musia.
V prípade tejto detektívky Dominik Dán opäť dokazuje, že nech sa o ňom píše čokoľvek, najdôležitejšie je, aby neprestal písať on sám. Pretože príbeh Pochovaní zaživa nie je ničím špecifický, ničím dramatický, nie je príliš komplikovaný a trochou náhod, logického myslenia a dobre kladených otázok sa dal hravo vyriešiť. Patrí medzi tie jednoduchšie a nemyslím to nijako dehonestujúco. Naopak. Je fantastické, že Dominik Dán aj z takéhoto podkladu dokáže prísť s príbehom, od ktorého neviete v prípade audioknihy odtrhnúť uši.
Pavol Božík
90%
