Iba 28-ročná americká spisovateľka Veronica Roth vie, čo je to svetový úspech. Jej séria Divergencia – Rezistencia – Experiment bola preložená do viac ako 40 jazykov a vyšla v náklade 38 miliónov výtlačkov. V rámci besied precestovala doslova celý svet. Teraz prichádza s prvým dielom novej sci-fi fantasy Zárezy smrti. Kniha vyšla 17. januára a slovenským čitateľom ju prináša Vydavateľstvo Slovart.
V knihe sa čitateľ dočíta o svete, kde panuje násilie a neprávo. V galaxii, v ktorej niektorí nažívajú v priazni osudu, má každý človek špeciálny dar. Kým väčšina dokáže vyťažiť zo svojho daru čo najviac, Akosa a Cyru pre ich dary zneužívajú. Cyra je sestrou tyrana, čo vládne bojovnému národu. Má dar bolesti a sily, čo jej brat zneužíva, aby tyranizoval svojich nepriateľov. Cyra má však na viac, ako byť nástrojom v bratových rukách. Vzdoruje, je rýchlejšia a bystrejšia, než hockto predpokladá.
Kedy vo vás skrsla prvá myšlienka na napísanie knihy Zárezy smrti?
Istú verziu tohto príbehu som mala v mysli už veľmi dlho, zrejme ešte odkedy som bola tínedžerka. Priťahoval ma konkrétne príbeh Akosa, ktorý je unesený z vlastného domova, snaží sa zžiť s novou kultúrou a zvykmi a zároveň sa dostať späť k svojej rodine. Tento príbeh dostal takmer úplne nový tvar, no jadro je stále tam.
Čo sú tie zárezy smrti z názvu knihy?
Slovné spojenie zárezy smrti sa v príbehu objaví hneď niekoľkokrát. Zárezy si človek robí za každého zabitého protivníka alebo po strate niekoho blízkeho, teda pri významných udalostiach a momentoch, ktoré symbolizujú premenu. Myslím, že to príbeh skutočne vystihuje.
Kde ste sa inšpirovali pre Zárezy smrti?
Mám pocit, že úplne všade! No vo veľkej miere je to cestovanie. Pracovala som na Zárezoch smrti počas medzinárodného turné pre sériu Divergencia. Niektoré scény som napísala v Amsterdame, iné v Poľsku alebo v Nemecku – a hoci som možno do knihy nezahrnula miestnu kultúru alebo jazyk, už len ten pocit, že je človek uprostred neznámeho miesta s bohatou históriou, bol nesmierne inšpiratívny. Ďalej som čerpala zo zážitkov z mesta Kluž v Rumunsku, kde som pred niekoľkými rokmi žila. Povedala by som, že sa Šoteti vŕtajú vo veciach tak radi preto, že som sa rada túlala po malých klužských železiarstvach. Podobne ako množstvo úžasných vecí v Kluži sú aj oni tak trochu skryté bokom – vlastne rovnako, ako množstvo úžasných vecí úplne kdekoľvek.
Cyra, hlavná hrdinka má dar, kvôli ktorému trpí. Bola tvorba tejto postavy náročná? Kde ste pre ňu hľadali inšpiráciu?
Cyra pôvodne nebola hlavná, ale vedľajšia postava, takže jej stvorenie náročné nebolo, lebo sa prirodzene vyvíjala pri písaní. Veľkú úlohu v tom zohral jej dar, pretože som chcela poukázať na všetky jeho stránky: ako Cyru chráni pred bratom, ako je vďaka nemu silná i bezmocná zároveň, ako sa v ňom odráža jej nízke sebavedomie – všetko toto. To, že sa dar a osobnosť viažu jedno na druhé, platí pre Cyru snáď viac než pre všetky ostatné postavy.
Koho – s výnimkou Akosa, ktorý je jedna z hlavných postáv – by ste označili za ďalšiu dôležitú postavu?
Cyru. Naozaj! Fascinuje ma predovšetkým jej zmysel pre chvíľkami až čierny humor. Okrem Akosa ešte zbožňujem Teku, ktorá bude niečo ako Cyriin spojenec. Scény s Tekou mi pri písaní pred očami ožívajú úplne novým spôsobom. Teka je tak trochu nevrlá a mrzutá, no zároveň schopná a vnímavá, a to je kombinácia, ktorú mám rada.
Rôznorodosť je v súčasnosti témou množstva kníh – a predovšetkým kníh pre tínedžerov. Dôjde na ňu aj vo vašej novej sérii? Čo môžu čitatelia očakávať?
Teší ma, že o nej hovoríme viac. Nedívam sa na ňu ani tak ako na tému, ako na výstižnejšie zobrazenie reality. Diverzné príbehy existujú tak dlho, ako príbehy všeobecne – väčšine z nás len doteraz nenapadlo ich vyhľadávať. To sa teraz zmenilo a pre všetkých je to iba lepšie. Tým chcem povedať, že Zárezy smrti sa neodohrávajú v našom svete, a hrdinovia nemusia rasu či sexualitu chápať tak ako my. A jeden zo spôsobov, ako predstaviť galaxiu v celej svojej veľkosti, je poukázať na pestrú škálu jej obyvateľov. To, že nie všetky postavy vyzerajú rovnako, priťahuje ich opačné pohlavie či sú nebodaj rozdielne telesne zdatné, je neodmysliteľnou súčasťou príbehu. Dúfam, že som to dala v knihe jasne najavo.
V čom je podľa vás najväčší rozdiel medzi príbehom Divergencie a Zárezov smrti?
Z môjho pohľadu je to rozmanitosť a prepracovanosť sveta. Tris je veľmi strohá a je neustále na úteku, takže nemá čas opisovať a skúmať. Zárezy smrti sú viac o divoch a objavovaní. Áno, postavy zažijú krušné chvíle, no zároveň sa vydávajú na dobrodružstvo.
Ktorá z vašich postáv vám je najviac podobná?
Nie som si istá. Myslím, že vo všetkých postavách je kúsok zo mňa, v dobrom aj v zlom slova zmysle.
Je možné, že bude mať séria, ktorou sa Zárezy smrti začínajú, viac než oficiálne ohlásené dve časti?
Netuším. Práve teraz sa snažím dokončiť tieto dve. O tom, čo bude ďalej, budem premýšľať neskôr.
Ktorý svet je krutejší: ten v Divergencii alebo v Zárezoch smrti?
Povedala by som, že určite ten v Divergencii. Systém frakcií sám o sebe je mierne brutálny, a všetka tá korupcia a ovládanie – ten svet je klaustrofobický, čo v dystopickom príbehu skvelo funguje. V Zárezoch smrti určite nájdeme krutých ľudí a nadídu krušné chvíle, no svet je ako ten náš: niekedy dobrý, niekedy zlý, a niekedy proste čudný.
Opisujete svety, ktorých obyvateľov si podrobuje krutá vláda. Myslíte, že k tejto budúcnosti smerujeme aj my?
Netreba podľa mňa čakať na budúcnosť – kruté vlády si podrobujú obyvateľov aj dnes. Musíme sa sústrediť nie len na tých, ktorým sme zverili nad sebou moc, ale sa aj snažiť pomáhať ľuďom, ktorí už trpia. Svet je krutý a žijeme v ňom všetci spolu.
Viete pri písaní knihy vopred, čo sa má stať, alebo improvizujete?
Záleží na tom, čo práve píšem! V súčasnosti si najprv príbeh naplánujem, takže začnem podľa plánu, no ak niečo nefunguje, zmením to. A občas nemám plán hotový a nechávam priestor pre improvizáciu. Napríklad teraz si ešte nie som istá, ako Zárezy smrti 2 skončia. Mám predstavy, ale ešte som sa nerozhodla.
Aká je vaša obľúbená kniha?
Nemám obľúbenú knihu. Je to rovnaké, ako keby ste sa niekoho pýtali na jeho obľúbeného člena rodiny. No najlepšia kniha, ktorú som v poslednej dobe čítala, je Three Dark Crowns od Kendare Blake.
Mala séria Divergencia na niečo v Zárezoch smrti vplyv?
Pri písaní sérii Divergencia som sa strašne veľa naučila. Myslím, že aj to, ako byť lepšou spisovateľkou. No mimo toho bol svet v Divergencii klaustrofobický – musel, pretože uzavretá dystopia je prirodzene izolovaná a ohradená. A jednoznačne som chcela vyskúšať úplný opak a ponoriť sa do písania veľkého, rozsiahleho a detailného sveta.
Počas propagácie série Divergencia ste precestovali svet. Mali vaše zážitky zo zahraničia vplyv na svet v sérii Zárezy smrti?
Určite áno! Jedna z najdôležitejších vecí – ktoré som sa snažila do knihy zahrnúť – je, že žiadna kultúra nie je monolit. Každá jedna má v sebe rôzne variácie, lokálne rozdiely, rozdielne náboženstvá a mieru, do akej sú im ľudia odovzdaní. Vybudovať svet, ktorého kultúra sa dá zhrnúť pár slovami a všetko je napohľad vnútorne pevné, je v knihe ľahké. No v skutočnosti to funguje inak.
Dôležitú úlohu v Zárezoch smrti zohráva lojálnosť k rodine na jednej a pocity k inému človeku na druhej strane. Ak by ste si museli vybrať, čo by ste si zvolili: rodinu či lásku?
Na toto sa odpovedať nedá! No môj romantický život a manželstvo sú pre mňa jedno a to isté, a verím, že človek, ktorého si vezmete za manžela či manželku, sa stane súčasťou vašej rodiny. Takže niet medzi čím vyberať.
Čo vás ťahá k žánru sci-fi?
Milujem sci-fi už od detstva. Romány zo súčasnosti vo mne nikdy nevyvolali takú silnú odozvu. Chcela som čítať o dobrodružstvách na iných svetoch, o problémoch, ktoré boli úplne iné ako tie moje. Myslím, že práve preto sci-fi píšem, pretože je to niečo, čo som vždy mala rada. No dnes vidím aj to, ako môžete v sci-fi a fantasy písať o skutočných pocitoch a problémoch z bezpečnej vzdialenosti. Môžete pred ľudí predostrieť zložité veci v bezpečnom prostredí. To je niečo veľmi cenné.
Prečo ste sa rozhodli pre dve knihy?
Rozvrhla som sériu v dvoch variantoch, ako trilógiu a dilógiu, a verzia s dvomi knihami proste fungovala lepšie. Dva uzavreté príbehy, ktoré zastrešuje jeden väčší, sú presne to, čo chcete v dilógii mať.
Aký pocit by ste chceli v čitateľoch pri Zárezoch smrti vyvolať?
Vo všeobecnosti si želám, aby ich príbeh a postavy zasiahli. No konkrétne pri Zárezoch smrti dúfam, že si budú želať stráviť viac času v ich svete. To bol pocit, ktorý vo mne vyvolali moje najobľúbenejšie knihy – že nie sú koníček, ale miesto. Chcela by som vytvoriť taký svet aj tu.
