O pár dní (24. marca 2018) sa v bratislavskom Ateliéri Babylon predstaví speváčka a herečka Barbora Poláková. Jej práca jej vyniesla niekoľko zásadných ocenení a jej debutový album si zamilovali fanúšikovia i 
kritika. Do Bratislavy príde iba deň po tom, čo sa na trhu objaví jej druhý album, z ktorého už stihol zarezonovať hit Po válce. Ten sa tak zaradil medzi ďalšie jej skvosty ako Kráva, Nafrněná, Krosna či Generace. S Barborou sme sa porozprávali o tom, čo na svoj prvý bratislavský koncert chystá, či naň privezie i svoje dve dcérky a drahú polovičku, herca Pavla Lišku, i o tom, či ju viac baví hranie, alebo spev…
Pre vašich slovenských fanúšikov sa blíži veľký deň, 24. marca budete mať koncert v bratislavskom Ateliéri Babylon. Je to vaša prvá návšteva Slovenska?
Áno a moc sa teším! Poznám Bratislavu iba trošku, párkrát som tam hrala divadlo. Vždy som mala pocit, že je to niekde ďaleko v zahraničí. Akoby tam fúkal taký svetový vzduch.
Máte nejaké odozvy od fanúšikov na Slovensku, tušíte, akú reakciu od nich môžete na koncerte očakávať?
Tak to vôbec. Oni asi tiež netušia, čo môžu očakávať odo mňa. Tak dúfam, že sa vzájomne prekvapíme.
Na čo sa môžeme tešiť? Určite na hity Kráva a Nafrněná, či novinku Po válce. Čo ďalej? Stihnete dovtedy prípadne celý nový album?
Áno, to by sme veľmi radi. Dokonca to vypadá, že vyjde iba deň pred koncertom v Bratislave. Takže to bude úplne najviac čerstvé.
Váš debutový album zaznamenal ohromný úspech u poslucháčov i u kritiky, po jeho vydaní ste získali i dve najprestížnejšie české hudobné ceny Anděl v kategóriách Objav roka a pieseň roka. Je zo zaväzujúce?
Áno aj nie. Samozrejme, bolo ťažké sa od toho na začiatku odpútať, ale netlačili sme na seba. S Davidom Hlaváčom, ktorý je spoluautor hudby i textov a zároveň je to klávesák v kapele, sme mali pár sústredení a na začiatku sme si povedali, že keď to nepôjde, tak ani nič nebude. Ale nápady boli. Tak je album.
Aký bol váš prvý kontakt s hudbou? Môžem sa iba domnievať, že to bolo účinkovanie v klipe Petra Muka Láska tě spoutá… Spomínate si na to? Mohol to byť impulz k tomu, že ste dnes speváčkou?
Tak to určite nie. Môj otec hrá asi dvadsať rokov na gitaru a ja som hrala na klavír. Vždy ma bavili klipy a bavilo ma sledovať hitparády a všetky možné kapely. Moc som nespievala, takže v tomto smere ma ovplyvnilo až to, že sa kamarátom páčilo, čo si skladám za pesničky. Prvý bol Pas, potom Udavačka a potom Kráva. Keď som videla, že sa ľuďom Kráva páči, prišiel nápad s klipom. Prišla za nami Terka Kopáčová, režisérka, aby sme ho natočili, tak sme do toho išli.
Boli ste oceňovaná a žiadaná herečka, následne prišla spevácka etapa. Bolo to prirodzený postup, alebo to prišlo náhodou?
Prirodzený posun a náhodou znamená pre mňa to isté, takže áno, bolo to oboje. Bolo to niekoľko na seba nadväzujúcich udalostí, ktoré ma postrkávali k tomu, aby som natočila prvú platňu. A tá druhá, ktorá teraz vychádza, už bola iba vyústením toho, ako moc ma to všetko baví a robí mi to radosť.
Vo vašich videoklipoch účinkujú uznávané české herecké hviezdy. Dobré vzťahy ste si vybudovali v divadle? Dá sa to? Hovorí sa, že v šoubiznise dominuje konkurencia pred priateľstvami…
Tak to asi hovorí ten, kto to tak má. Ale je pravda, že ja sa ani necítim, že žijem v tom šoubiznise. Bude asi existovať niekoľko druhov šoubiznisov. A do nich zrejme patria rôzni ľudia, ktorí to majú rôzne.
Zakladáte si na sviatkoch ako je Valentín? Pavel Liška, váš partner a otec vašich dvoch detí, je romantický typ? Nosí kytku na Valentína, alebo skôr zabúda na výročia a narodeniny?
Nezakladám. Ale narodeniny a meniny oslavujem rada. Mám pocit, že sviatočných dní nie je nikdy dosť. Snažím sa nezabúdať ani na kamarátov. Mám z toho vždy radosť, keď niekoho poteším. Asi už starnem, ale začínam zisťovať, že to je viac, ako keď darčeky dostávam. Ako dieťa je človek väčší sebec a chce iba dostávať, ale je to tak prirodzené a správne, pretože nasáva všetko okolo seba, ale teraz darčeky oveľa radšej dávam.
Ako dvojnásobné materstvo zmení život herečky a speváčky? Dá sa to skĺbiť, alebo častejšie odmietate ponuky?
Odmietať musím, inak by som s dievčatami bola veľmi málo. Momentálne sa sústreďujem na ne, dokončenie platne, strihanie klipu, výrobu merchu a prípravu turné. To keď začne, tak už to budú iba dievčatá a koncerty. Keby som do toho ešte nakrúcala, zbláznila by som sa z toho, že s nimi nemôžem byť dosť často.
Na tohtoročné turné budete brať dcérky so sebou, alebo sa Pavel Liška o ne postará?
Stále kojím, takže so mnou určite pôjde ročné bábätko. Uvidíme, či pôjde aj Pavel s Ronjou. Plánujeme si z toho urobiť takú dovolenku, že budeme vždy týždeň v okolí toho mesta, kde potom budem hrať. Takže si dievčatá ani nevšimnú, že dvakrát za týždeň večer niekam odídem.
Ste materialistický typ, alebo si radšej hodíte na chrbát krosnu, zbalíte kluka s krosnou a vyrazíte do prírody?
Rada chodím po horách a rada cestujem. Rovnako rada sa váľam a čítam si. Ale to sa už nestalo teda veeeeľmi dlho.
Mám z vás pocit krehkej víly, ktorá je plná pozitívnej energie. Dokáže vás niečo rozčúliť?
No jasné. Ale je pravda, že sa to musím ešte naučiť správne ventilovať. Mám niekedy pocit, že sa mi zloba pretavuje skôr do smútku a sklamania, a že to tým ľuďom neviem povedať poriadne z plných pľúc. A myslím, že to nie je pre telo úplne zdravé. Takže mám v pláne na tom pracovať.
Nedávno ste sa objavili v hlavnej úlohe filmu Miroslava Krobota Kvarteto. Bola to vaša najväčšia filmová rola?
Áno, áno!
Aké bolo nakrúcanie s Mirkom Krobotom? Na plátne, či v televízii pôsobí dosť morózne…
Pre mňa úplne presne také, ako potrebujem pracovať. Rozumela som mu, čo hovorí, kam ma vedie, čo od nás ako celku potrebuje. Všetci štyria sme rok cvičili na nástroje a mali sme niekoľko čítaných skúšok. A počas tej doby sme skúmali motivácie a myšlienkové pochody postáv. Bolo to naozaj skvelé.
Film získal nomináciu na Českého leva (Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe, Najlepší film a ďalšie), opäť ste zaujali i ako speváčka pri nomináciách na hudobné ceny Anděl (kategória: Videoklip). Teší vás uznanie odborníkov?
Áno, mám veľkú radosť. Zo všetkých nominácií.
Osobne som vás prvý raz zaznamenal v seriáli Neviditeľní v úlohe naivnej blondíny bezmedzne milujúcej poriadne vypočítavého lobistu. Ako sa vám táto postava hrala?
Móňa bola skvelá postava. Čistá, úprimná, jednoduchá. Hrala sa sama. Vždycky som sa na nakrúcanie tešila, často sme sa dosť nasmiali.
Čo si myslíte o podobných milenkách? Pri jej oživovaní ste vychádzali z niekoho skutočného z reálneho života?
To by vedel lepšie Radek Bajgar, režisér a scenárista, či sa vychádzalo z niekoho konkrétneho. Ale tuším, že nie. Že sa skôr urobil taký koncentrát všetkých takých podobných žien a absolútne sa odrátali všetky podlé vlastnosti, ktorými tieto ženy asi skôr disponujú. Vyšla z toho Móňa, dobré, dôverčivé dievča.
Pred materstvom ste vystupovali v mnohých inscenáciách, v mnohých divadlách. Vždy s obrovským úspechom. Cítite sa lepšie ako divadelná, filmová, či seriálová herečka, alebo speváčka?
Myslíte, že vám dokážem urobiť rebríček toho, čo mi ako ide 🙂 ? Cítim sa dobre vo všetkom, na čo mám čas a čomu môžem dať svoju plnú pozornosť. Preto sa už snažím všetko od seba oddeľovať. Predtým boli časy, keď som nakrúcala a do toho som hrala napríklad dvadsať predstavení mesačne v niekoľkých divadlách. Tiež mala tá doba niečo do seba.
Na ktorej divadelnej scéne ste sa cítili najlepšie?
Každá mala v sebe niečo iné. Iného ducha. Národné je obrovské, Rubín je malinký a napriek tomu sú oba priestory inšpiratívne. Vlastne to ani neviem povedať. Dôležitejšie, než priestor je, s kým v ňom ste a čo vytvárate. A v tom je mi najbližšie Dejvické divadlo.
Je vám bližšie herectvo, alebo muzika?
Herectvo robím od dvanástich rokov. Je to so mnou zrastené. Muzika je okolo mňa vlastne od narodenia, takže na toto vám tiež nepoviem jasnú odpoveď. Keby som niečo vybrala, bolo by mi ľúto toho druhého. Je to ako keby ste mi dali vybrať medzi mamou a otcom.
Okolo vášho klipu k piesni Po válce sa doslova rozplynula aura nadšenia a priznám sa, že aj ja som sa na neho díval s otvorenými ústami a doteraz som nepochopil, ako vám v tom spätnom chode sedia ústa do spevu . A skutočne ste sa pri nakrúcaní ostrihali?
No ako, ako… 🙂 , jednoducho som sa to naučila obrátene. Ako inak? Ľudia sú zblbnutí modernými technológiami, ale nasadiť spievajúcu hlavu na telo by vraj stálo niekoľko miliónov. Ak by sa to vôbec dalo. A áno, ostrihala som sa a je to super. Už sú to asi tri mesiace a ani raz som neľutovala.
Pavol Božík
Zdroj foto: Supraphon / Autor foto: Petr Kurečka
