Jedna z najtalentovanejších slovenských spisovateliek napísala už svoju piatu knihu. Viktória Darsane žije aj so svojimi dcérkami vo švajčiarskej Ženeve, no so svojimi slovenskými čitateľmi je stále v kontakte. Vo svojich knihách sa rada delí o skutočné udalosti, ktoré boli prínosom do jej života. Na svete je dlhoočakávaný nový román s názvom Diablova hra na lásku. Prečítate ho na jeden dych! Nám prezradila viac aj o stretnutí so svojím idolom.
Vychádza ti nová knižka, a to býva vždy krásna, výnimočná udalosť. Tvoje pocity?
Som veľmi šťastná! Od vydania mojej poslednej knihy ubehli tri roky, veľa sa medzitým zmenilo, a táto moja prestávka nebola tak celkom dobrovoľná. Preto sa dnes veľmi teším, že som napriek zdravotným problémom dokázala túto knihu napísať. Pomohlo mi to, cítim sa lepšie.
Prezraď nám o nej čosi viac. Komu by si ju odporúčala?
Diablova hra na lásku je o láske, ale vo dvoch formách: tej skutočnej a hranej, alebo predstieranej. V tejto knihe sa čitatelia okrem príbehu dvoch ľudí, ktorý ich sprevádza celým jej dejom, môžu ponoriť aj do skúmania vecí, ktoré sú síce okom neviditeľné, ale predsa ich v našich životoch stretávame: mágia alebo anjeli. Odporúčala by som ju všetkým. Téma tejto knihy – láska – bude vždy aktuálna, a to dokonca aj v každom veku čitateľa. Láska nepozná vek, lebo je večná a nekonečná.
Vložila si do nej opäť kus vlastného života?
Áno. Neviem písať celkom vymyslené príbehy. Do každej zo svojich kníh vkladám kúsok zo seba, lebo v písaní je moje srdce.
Tvoji čitatelia o tebe vedia, že na Slovensku nežiješ, už niekoľko rokov je tvojim domovom Ženeva. Prečo si sa tam odsťahovala?
Mám rada Slovensko aj svoj rodný jazyk. Odsťahovala som sa do Ženevy z finančných dôvodov. Určite by som zostala na Slovensku, ak by ma písanie dokázalo uživiť. (úsmev)
Aký je život vo Švajčiarsku? Stretávaš tam Slovákov a funguje tam ich komunitná súdržnosť?
Ženeva je jedno s najdrahších miest na svete. Nežije tu veľa Slovákov, oveľa viac ich žije v Zűrichu a iných švajčiarskych mestách. Stretávam tu len svojich dlhoročných priateľov zo Slovenska a ich počet je veľmi malý. Slováci vo Švajčiarsku sú viac rivali ako spoluobčania. Každý sa tu snaží prežiť a mať sa lepšie ako doma, prípadne ako tí ostatní. Preto sa už obklopujem iba veľmi blízkymi ľuďmi, kde nevládne rivalita.
Aké sú potom tvoje návštevy Slovenska? Chodíš sem často? Nechýba ti Slovensko? Respektíve, čo z neho ti v Ženeve chýba?
Domov na Slovensko sa vraciam vždy raz do roka v lete. Vždy na dva týždne, čo je dosť krátko na to, aby som sa stretla so všetkými, ktorých tam mám, ale dosť na návštevu rodiny, priateľov z rodného mesta a nadýchanie sa vzduchu rodnej domoviny. A čo mi v Ženeve zo Slovenska chýba? Jednoznačne slovenské jedlá… (smeje sa)
Vieme o tebe, že si veľkou obdivovateľkou Paula Coelha. Máš všetky jeho knihy?
Áno, je to môj vzor ako spisovateľ aj ako človek. Mám vo svojej knižnici takmer všetky jeho knihy. Niektoré v slovenčine, iné vo francúzštine.
Aj on žije v Ženeve. Podarilo sa ti ho už stretnúť?
Áno! A to celkom náhodou v kostolíku vo štvrti Ženevy, kde žijem. Bolo to dokonca v deň jeho 70-tych narodenín. Na ten krásny augustový deň nikdy nezabudnem. Stretli sme sa na úžasnom mieste, vo veľký deň. Možno preto, lebo hľadáme inšpiráciu na rovnakých miestach, alebo aj preto, lebo vyznávame rovnaké životné hodnoty. Paulo Coelho bol so svojou manželkou, vymenili sme si spolu zopár viet a urobili spoločnú fotografiu, ktorú venujem aj vašim čitateľom. Napriek úspechu zostal skromným človekom. Jeho posledné slová, ktoré mi venoval, boli: Nech ťa Boh žehná. Vtedy som pochopila, prečo je taký úspešný.
Po kom máš taký literárny talent?
Po jednom zo svojich prastrýkov. Neviem, v ktorom storočí to bolo, ale kedysi veľmi dávno vraj napísal niekoľko kníh.
Viktória Darsane (1976), pochádza z Humenného, dnes žije v Ženeve. Napísala 5 kníh. Vo svojich knihách vychádza z námetov z reálneho života a vlastných skúseností, často šokujúcich. Napríklad ako žiť vo vzťahu s Arabom – kniha Recept na Araba (2012), či existuje paranormálna posadnutosť v knihe Posadnutá (2013), otázku nevery rieši v románe Zakázaný inštinkt (2014), čo dokáže zničiť vzťah aj manželstvo skúma v titule Niečo sa pokazilo (2015). V najnovšej knihe Diablova hra na lásku (2018) sa venuje otázke vplyvu mágie (a veštenia) na človeka a prikladá aj praktický postup, ako sa zbaviť jej následkov.
